Stredajší tréning bol zameraný na zlanovanie, čo mi došlo ako pohodový tréning. Bol som však rýchlo vyvedený z omylu, pretože je to, aspoň na prvý krát, poriadna makačka. Po troche blúdenia som do telocvične došiel medzi poslednými, ale zmeškal som len avizovanie nadchádzajúcich akcií HKF. O minútku prešiel Igi k ukážke samotného zlanovania, takže bolo treba nastražiť ucho. Začal jednoduchým opisom situácie, zauzlovaním celého lodného uzla vo vzdialenosti na dosah vrchnej karabíny a tam sa jednoduché veci skončili. Potom začal spájať sedák, hruďák, viazať slučky a používať karabíny. Všetko to vyzeralo samozrejme jednoducho a logicky, až pokým si to človek nejde skúsiť sám. Po tomto všetkom, keď už visel na slučke, prišla na radu práca s lanom, ktoré si Igi najprv odviazal z hruďáku a sedáku, spojil dva konce dokopy a takto prekufroval na koleno s cieľom nájsť stred lana. Vtedy sa to už začalo podobať na zlaňovanie z filmov, keď prišlo na ten nádherný pohyb odhodenia lana z ruky do údolia, v našom prípade na parkety telocvične. Ďalšie vysvetľovanie odhalilo skúsenosti inštruktorov, kedže dokážu diskutovať dokonca aj o umiestnení prusíkového uzla, či patrí nad alebo pod istítko. Potom sa už len stačí pritiahnuť hore ku karabíne dostatočne na to, aby začalo zaberať lano a mohli sme sa odopnúť zo slučky. A v tej chvíli človeku už nič nebráni jemne posúvať prusíkový uzlol palcom a malíčkom a tak klesať dole po lane.
