fbpx

Dobrovoľne nasilu, ale hlavne s radosťou, som na pokyn Peťa Kalafuta napísala tento článok o nultom ročníku Zimného kurzu HK Filozof, na ktorom som mala tú česť sa zúčastniť počas víkendu 11.-13.3.2016.

Naše pôsobisko
Naše pôsobisko

Ako nováčik som zatiaľ nemala veľkú šancu zoznámiť sa s členmi klubu a inštruktormi bližšie, ale keď som sa dozvedela o tejto akcii, neváhala som. Zimu mám rada, zimu v horách ešte viac a priľahlé svahy Chopku úplne najviac. Preto som sa hneď chytila návrhu akcie na Štefáničke. Po pár dňoch plánovania sa akcia presunula na chatu Plesnivec. Východné a Belianske Tatry som zatiaľ zažila len v lete a tak som sa na tamojší prvý zimný zážitok preveľmi tešila.

zk1
Lavínisko ukázalo svoj odpor aj 2 týždne po vypadnutí

Nevedela som kedy ideme, kam ideme, ani kto tam bude. To sa mi ale v doterajšom živote ukázalo ako dobrý predpoklad každej vydarenej akcie. Naše auto (Palo Griač, Zsolty, Katka Bajzíková, ja a 3 páry lyží) vyrážalo zo Zochovej okolo 16tej, avšak kvôli hromadným piatkovým presunom Blavákov domov sme sa o hodinu posunuli až na Nivy. Cesta ale potom ubiehala pomerne rýchlo, zoznámili sme sa, pospali sme si (snáď okrem šoféra), stretli Luciu Žitňanskú na pumpe a čudovali sa, prečo je taká namos(t)úrená (v pondelok sa to už asi dalo pochopiť;aj keď nedalo) a okolo 21.00 sme zaparkovali v Kežmarských Žľaboch pri rekreačnom zariadení Crocus. V obave, že meškáme sme sa spojili s organizátorom akcie Peťom K., ktorý išiel v aute s Haike, Ďurim Samašom a Rozbuchom. Na naše zvedavé otázky, či sú už na chate, nám bolo pomerne bujaro odpovedané, že sú pri Telgárte. Nevyvodzovali sme z toho žiadne závery ani nehodnotili voľbu trasy. Zsolty teda vytiahol ploskačku a mohli sme vyraziť.

zk2
Hovorí sa, radšej mať malý obchod ako veľkú lopatu…
zk3
Nikto nebol doma

Cesta to bola teda trošku blatistá, ale veselá. Nevedeli sme presne kadiaľ. Jedine Katka vykazovala známky informovanosti o teréne a my sme jej plne dôverovali. Po ceste sme nestretli žiadnych členov HK Filozof, len nejaké väčšie stopy láb, o ktorých sme sa zhodli, že boli určite psie. Na chatu sme dorazili pomerne šťastlivo za značkou oznamované 2 hodiny. V chate sme našli nejakých ľudí a po chvíľke okukávania a nejakých pozdravení som usúdila, že to sú asi od nás. A bol to Erik+1, tiež nováčik a Jano Kianička s kamarátom Jakubom. Kým sme sa my zložili, oni už odišli spať. Do polnoci sa podarilo doraziť polke druhého auta – Rozbuchovi s Haike. Ďuri s Peťom zaostali, ale v napätí sme ich očakávali každú chvíľu. Každou chvíľou niečo po 01:00, po dôkladnom zoznámení sa s bližším i vzdialenejším terénom, nakoniec veselo dorazili aj oni. Asi do 03:00 sme sa zoznamovali a potom išli spať. Pokyny boli stručné ale jasné, o 08.00 raňajky a potom začne výuka.

Živá mŕtvola
Živá mŕtvola

Po raňajkách sa Peťo K. zhostil výuky naozaj odvážne a odborne, a to bez projektora a plátna (ktoré sme čakali, že donesie na batohu) a za asistencie Ďuriho Samaša celkom vyčerpávajúco vysvetlili základy pohybu v lavínovom teréne, tvorby snehu, pohybu snehovej pokrývky, niečo o lavínovej výbave, funkciách lavínového vyhľadávača,  o kamarátskej pomoci, o psíkoch, o karte stop&go a mnohom inom (mala som si asi písať poznámky). Následne sme sa vybavení lavínovými setmi vybrali von, aby sme si to všetko mohli vyskúšať v teréne. Chalani vybrali na nácvik blízky žľab, z ktorého vypadla lavína asi pred niekoľkými dňami. Lavínisko bolo preto dosť zamrznuté a tvrdé, ale aspoň dobre simulovalo, ako ťažké je kopať v lavínovom snehu na rozdiel od toho okolo, prirodzene napadnutého.

zk5
Piškvorky

Vyskúšali sme si rojnicu, hrubé sondovanie, vyhľadávanie s pomocou troj-, dvoj- i jednoanténových vyhľadávačov, jemné sondovanie. Ako a kde začať kopať, ako pristupovať k vykopanému človeku (že teplo ticho tekutiny sú až na to teplo somarina). Ukázali sme si ako vyhodnotiť snehový profil, ako spraviť kompresný test stability snehovej pokrývky. Peťo Kalafut vydržal po ťažkej noci naozaj dlho a až okolo 15tej sme ukončili výuku.

zk6
Čo pípa nemusí byť nutne kura

Nasledovalo osobné voľno, ktoré sa niektorí rozhodli stráviť na chate a iní ešte prechádzkou niekam smerom hore. Ku podivu som sa ocitla v tej druhej skupine a prešli sme sa až pod Biele plesá, kde sme stretli vracajúceho sa Jakuba z túry na Jahňací štít. Ten nám porozprával neuveriteľnú príhodu o miestnom turistovi, ktorého stretol pod štítom bez akejkoľvek výbavy, len s mobilom, ktorý mu ukradol cepín ale nakoniec charakterne nechal na Brnčalke. Tento príbeh by ale určite vydal na samostatný článok od samotného Jakuba…

Vrátili sme sa na chatu, najedli sa a občerstvili. Večer nasledovala ešte krátka prednáška o lyžovaní vo voľnom teréne, na ktorú sa dobrovoľne podujal Palo Griač, tiež nováčik. Dopĺňali Peťo s Jurajom a aj Helmut, bývalý člen klubu a terajší obyvateľ Vysokých Tatier. Čo sme ale nevedeli, len v obavách tušili, že sa pripravuje nácvik nočnej záchrany…

Prežije??? Po Kikinej resuscitácii sme mali obavy, že batoh odíde po vlastných...
Prežije??? Po Kikinej resuscitácii sme mali obavy, že batoh odíde po vlastných…

Lavína zasypala troch ľudí, dvaja mali pieps a jeden nie. Rýchlo či pomalšie sme sa prezliekli a vyrazili. Pri akože lavíne sme boli asi o 20 minút od vyhlásenia poplachu a po nejakých 40-tich minútach sme mali všetkých troch (zahrabané batohy) zachránených. Na chate sme si potom rozobrali, čo sa dalo urobiť inak, lepšie, rýchlejšie. Nácvik to bol výborný a určite to pridalo na pocite autenticity v takejto situácii. Nasledovala voľná zábava a rozprávanie historiek skúsených horských harcovníkov, ako aj zážitky z minulých kurzov. Na chate sme boli sami, len neskôr dorazili dvaja bežkári zo Spišskej, ktorí sa občasne zapájali do debát. Mali sme sa s nimi podeliť o izbu, avšak nakoniec im to nejak nevyšlo (nevládali už vyjsť na poschodové postele) a tak prespali na zemi spoločne v spoločenskej miestnosti.

zk8
Dobrovoľný záchranný zbor Plesnivec

V nedeľu bol vyhlásený voľný program a tak som mohla konečne pochopiť, prečo som si vyniesla tie lyže (niektorí mali skialpy, niektorí Armady, Zsolty mačky). Kúsok nad chatou sa už dali obuť a vyrazili sme smerom na Kopské sedlo, že kam až sa nám podarí. Podarilo sa až naň, teda väčšine skupiny, my s Katkou sme sa uspokojili s výhľadom asi z polovice výstupu do sedla. Postup družstva bol trošku na zváženie a teoretické vedomosti sa nám veľmi nepodarilo preniesť do praxe, ale to si môžeme prejsť a zhodnotiť na ďalšej akcii. Peťo s Jurajom potom zlyžovali druhou dolinou, kde sa na nich napojila Katka a ja s Palom sme pokračovali na Brnčalku. Počasie bolo celý víkend akési zamračené s ľahkým snežením, ale zázračne sa na podvečer vyjasnilo a do Zmrzlej doliny dokonca zasvietilo slnko. Ten kotol je nádherný. A bol plný horolezcov a skialpinistov.

Kopaničiari
Kopaničiari

Tí, ktorí zvolili nedeľný oddych na chate, vyrazili hneď ako sa podarilo vrátiť zvyšku výpravy späť na Plesnivec. Nás prišli vyzdvihnúť z parkoviska na Bielu vodu Katka so Zsoltym. O 18-tej sme vyrazili s krátkymi zastávkami smer Bratislava (aj Podunajské Biskupice, kde je jedno či odbočíte doľava alebo doprava, podľa Zsoltyho sa všetky cesty stretnú) a o 23-tej som  si už doma začínala  uvedomovať, že o pár hodín opäť zasadnem na kancelársku stoličku.

zk7

Bol to naozaj intenzívny víkend, naučila som sa veľa, spoznala veľa zaujímavých ľudí, nachodila veľa, menej už zalyžovala (fakt málo snehu), vychodila opicu, aj sa dobre najedla (chata Plesnivec je super!) a hlavne bola opäť vonku v zimných horách.

Ale hlavne veľká vďaka Peťovi a Ďurimu a aj ostatným, ktorí vytvorili výbornú atmosféru a už sa teším na ďalší a ďalší a ďalší a ďalší… ročník!

Kika M.
Kika M.

Autor: Kika Marošová

Foto: Haike Ivaničová, Peter Kalafut

Viac fotiek na Rozbuch NAS

Doslov

Organizácia kurzu mi priniesla veľa radostí, strastí a informácií. Prvý problém s  lokalitou sa mi podarilo vyriešiť až po 10 telefonáte, keď som zatelefonoval asi na všetky chaty blízko potenciálnych vypadnutých lavín. Na koniec sa podarilo a už som sa len modlil za sneh. Kapacita cca 12 ľudí bola naplnená do 3 dní od vyhlásenia akcie. Moje predstavy ohľadne učebných materiálov pre kurzistov narušila nečakaná smutná udalosť v našich radoch. Verím, že mi to kurzisti odpustili. 

Priebeh kurzu sa mi pozdával a veľmi rýchlo ubiehal. Ani som si neuvedomil a prednášal som vyše dvoch hodín a to som pri veľmi preskakoval.. Lavínová problematika je obsiahla a náročná. Je obtiažne spraviť výcuc podstatných informácií. Chcel som sa presvedčiť ako to ľudia zvládli. Pripravená nočná akcia mala úspech a vyčarila mi úsmev na tvári. Metodicky, prakticky a hlavne spoločensky mala akcia úspech.

Ďakujem za to ako ste to zvládli, za kritiku a pochvaly ktoré nás posunú vpred.

Teším sa na ďalší ročník na ktorý mám už pripravené mnohé vylepšenia.

Hore zdar!

Peter Kalafut

Zimný kurz 2016
Tagy:    

Pridaj komentár