Verím, ak raz zomrie športový lezec, jeho nebom bude Sardínia. Ráno stať, dať si víno. Prejsť sa po pieskovej pláži. Vykufrovať lano, naviazať sa spraviť so sv.Petrom partnerscheck(to viete, pozemské zvyky) dať si opäť víno a pod zvukovou kulisou rozbúreného mora a jemným slniečkom pustiť sa do svojho projektu.
1.deň
Človek zas nemusí zomrieť aby toto nebo zažil. Ono fakt stačí si kúpiť tu letenku cez Ryanair (80E-spiatočná), nechať sa trochu pomačkať na guľkách od letiskovej kontroly, sadnúť do lietadla s pocitom, že pred chvíľou jedno spadlo v Alpách, odignorovať Talianov vracajúcich sa z Viedne domov, počkať hodinku a pol a už stojíte pevnými nohami na ,,letisku,, v meste Alghero a snažíte sa pripojiť na Wi-Fi pre zistenie spoločnosti kde ste si to auto rezervovali.(Rentalscar.com cena 60E 4dni). Hľa, tam dade vidíte vedúcu ktorá Vám oznamuje, že nemôže rezervovať prostriedky na vašej karte (1500E). A vy si pomyslíte, jáj šak je ta doba hladkacích telefónov, tak hneď si to prestavím. No šak samozrejme ste reinštalovali celý systém deň predtým a nemáte nič nastavené a pin do kontaktného centra banky ste si za 5 rokov nestihli nastaviť. Tak šup,šup zaplatíte 40E a zrazu vám stačí rezervovať 250E. Slečna vám ponúka pripoistenie na čelné sklo a všetky tie fámozné veci čo sa vám stávajú tak raz za život a vy to s malou dušičkou odmietate lebo však môžme viacej piť. Vyrážame smer Cala Gonone s medzi zastávkou v meste Alghero. Pekné historické mesto kde je všetko zavreté. Kupujeme si šunky, syry a salámy a na paštekárov to v daždi v parku rozbalíme.
Čakáš dobré cesty? Zabudni batman. Ony sú tam len aby boli. Predstav si 2 pruhy na zúženej D1 z BA-TT a tie ohraničené zvodidlami do vnútra cesty, vuala Sardínska hlavná dopravná tepna. Výtlky? Bežný štandard ako prevencia proti mikrospánku. Bohu vďaka za dobrú partiu s ktorou sa viete zasmiať aj na mŕtvej mačke (česť tvojej pamiatke mici). Po výdatnom daždi a 3 hodinovej ceste dorážame do cieľa. Na parkovisku čakáme na Tinu a Frančeska(ubytko rezervované na www.booking.com ). Za cenu 16E na osobu dúfame, že nebudeme spať na daždi. Čaká nás však 3 poschodová vilka 6 spálni, 3 kúpelne, 2 kuchyne. Som ticho a dúfam v ten príjemný omyl, ako slovák pri pokladni ktorému viac vydali. Tina však vysvetľuje, že pôvodný apartmán jej vytopilo tak nám poskytne tento. Jupí nebudeme si šérovať postele.
Večer sa vydávame po stopách dobrej pizze a fámozného vína. Dobrý bulšit. Priemerný posúch a čučo. Gastronomický zážitok vs ričmanbufet 0:1 v riadnom hracom čase. Po 4 litroch vína ideme radšej spať a dúfať v Simpsona.
2.deň
Prší, prší, prší. Sprievodca ponúka lezenie v pobrežnej jaskyni (jedna z mnohých). Bereme veci a ideme to omrknúť. Cesta po pobreží pri rozbúrenom mori nás núti strategicky vyčkávať kedy treskne vlna a potom prebehnúť. Cestou tušíme čo sa potvrdí hneď po príchode. Mokro a mokro. Prezeráme cesty do budúcnosti, trošku kempuje a smútime za fľaškou vína čo sme nechali doma. Vraciame sa naspäť a zabúdame na stratégiu vyčkávanie, čo má za následok spláchnutie 3 členov (Som ten šťastlivec čo má sucho). Náhradný plán je návšteva pláže a miestnej kultúry a reštiky. Treba si uvedomiť jednu vec. Na Sardínii mimo sezónu skapal pes. Nič otvorené ani zaujímavé neuvidíte. Treba si zvyknúť aj na režim so siestami. chcete sa najesť medzi 15 a 19? Nonsens. Alebo inak povedané Siesta. Preto aj jediná možnosť stravovania sú sendviče a iné prkotiny, kedy skóre Gastronomický zážizok vs ričmanbufet 0:2. Nakupujeme mušle, karfiol, veľa, veľa vína a ideme svoju rezignáciu na nejaký gastrosex v talianskej inštitúcii riešiť bravúrnym umením kuchára Dušana. Dušan vs ričmanbufet 3:0.
3.deň
Budíme sa do krásneho rána neleníme a už o 11 hodine vyrážame na skaly. Hovorím si, že idem na kvantitu. do 16 vybúchame dokopy ako lezecká dvojica s Izkou 9 ciest štýlom OS obtiažnosti 5a po 6a. Lezenie od platňového na trenie po previsové madlovačky. Dĺžka 20 – 25 m. Som namotivováný do chvíle čo ma intergalaktický demotivátor zdisoval, ale i tak naliezam do 6b. Blbo naleziem strepem sa a potom preklínačskom pohľade štýlu: ja som ti to vravela, sa idem venovať 5b ako doteraz. Treba dospieť….Kubko sa venuje aj ťažším cestám kde ide o väčšinou bouldrové problémy na začiatku. V sprievodcovi si vyhľadáme cestu za 5c o dĺžke 35m tesne pri mori. Kubo s Dušanom dávajú na OS ja čakám na parťáka a keď ho(ju!) už hodne dlho nevidím berem si plastové vrece a dúfam v najhoršie. Vedúca si však užíva výhľady a slniečko a posledné čo ju zaujíma je lezenie. Balíme a ideme do vilky. Dneska to už s talianmi neskúšame a zveríme sa do rúk Dušanovi, ktorý nám dá cestovinovú nakladačku po ktorej váhame mu zmeniť občianstvo, aby tu naučil týchto ignorantov talianskej kuchyni. 4 litre vína a ideme spať.
4.deň
Krásne počasíčko cieľ A platňový sektor s 5 a Kubo s Dušanom jaskyňa mílenium. Nástup pod platne je výdatný alpinizmus v podobe 3 lezenia s miestnimi kozami. Morál som nechal doma. Preto si kazím sériu OS v 5b ceste a pľujem proti vetru pri prvej exprese. Keď už konečne pochopím to trenie, že fakt to drží jak prizvárané, dávame 3 cesty, hore štandujeme a fotečkujeme. Hory majú svoje čaro, ale uvedomovať si tie metre priamo nad morom je krásne. Zliezame, Iza už plánuje ukončiť náš VHT ale ešte ju zmotávam na 40m 5c. Po 5 minútovom výstupe 100m vysokej stene naliezam a predpovedám zlaňovanie z nitu. Zlaňák umiestnený nad mohutným blokom, ktorý drží asi len na silou vôle a vesmírneho patexu. Zľaňujem, cestu prehodnocujem na veľmi slabé 5a. Izka si natiahne a zmotávama na vedľajšiu stenu kde sú kratšie dĺžky. Naleziem do 5c pri druhom exprese nenachádzam bez hrozby zemovky žiaden nit, tak to prehodnocujem a nechávam Alpenverein v peňaženke a ideme do vilky. Dneska len 4 cesty, ale zas o to krajšie výhľady. Tento posledný deň to teda skúsime posledný krát s talianskou kuchyňou a v reštaurácii Road Trip priamo na pobreží si objednávame. Uznanlivo kýveme hľavou a spokojný odchádzame sa pobaliť na cestu dom.
5.deň
Samozrejme zaspávame, preto Punto vydáva zo seba maximum a za 2h:14m sme na letisku. Potrebujeme natankovať, a keďže nevieme kde je pumpa a mapa najbližšiu ukazuje asi 20 minúť čo sa zdá byť nestihnuteľné. Vykladám všetkých a sám sa ženiem uličkami Alghera 100-vkou a lámavou taliančinou hľadám la benzinu po 15 m blúdení a premýšľaní, ako mávam svojmu lietadlu na koniec nachádzam pumpu kde za príjemných 1,7E za liter mi tankuje Luigi do plna a teraz už 130 ktorú zbrzdí 30 jazda za Carabiniermi dostávam pocit, že to aj stihnem. Odovzdávam auto a verím že si nevšimnú tu preliačinu na kufri čo sa tam zjavila. Letiskovou bránou prechádzam 5 minút pred zavretím, neabsolvujem rektálne vyšetrenia tak hurá dom. Cesta s miernymi turbulenciami a Bratislava nás víta mrholením.
Postrehy z miestnej kultúry:
Na STOP-ku sa nestojí. Dva dni som ešte zastavoval ale potom to strácalo zmysel. Domáci nestoja a sú proste umiestnené na prehľadných miestach kde stačí Daj prednosť v jazde.
Hoci v Taliansku je povolené jazdiť aj s alkoholom v krvi, ak jeho hladina neprekročí pol promile, mladí držitelia vodičského oprávnenia do 21 rokov sú považovaní za začiatočníkov a na tých sa vzťahuje nulová tolerancia. Teda nula promile alkoholu v krvi. Rovnako platí nulová tolerancia aj na nových majiteľov vodičského oprávnenia, a to do troch rokov.
Komu namerajú do 0,49 promile, zaplatí pokutu 155 – 624 €. Pri vyššom prekročení tejto hranice riskuje vodič okamžitý zákaz jazdy.
Novinkou je tiež, že nováčikovia za volantom môžu prvé tri roky jazdiť po diaľnici rýchlosťou maximálne 100 km/h. Talianski policajti si aj v prípade slovenských vodičov toto ľahko overia v dokladoch. Mimo diaľnice platí limit 90 km/h. Okrem toho, auto začiatočníka nesmie mať vyšší výkon ako 55 kW (75 k).
Čítajte viac: http://auto.sme.sk/c/5503350/v-taliansku-sprisnili-tresty-za-rychlost-a-alkohol.html#ixzz3VxeWdYCo
Osobná skúsenosť, v Taliansku si doprajú aj policajti. Na vlastné oči som videl ako policajt c službe vypil 7 pohárikov vína za 30 min a pokračoval ďalej v obchôdzke. Osobne som si v rámci normy tiež doprial.
Rýchlosť domáci tiež ignorujú. Po meste stovkou je bežná vec. Taliani sú automobilový národ. Po tom krátkom čase čo sme tam strávili si uvedomíte, že taliani sú len hotelieri, čašníci a automechanici.
Lezecký súmar.
Peter&Izi: 13 ciest od 5a po 6a
Kubo&Dušan: 11 ciest od 5a po 7b
Všeobecný sumár:
- najazdené km:570
- cena ubytovanie: 16 Euro osoba/noc
- cena auto: 40 Euro osoba
- letenka: 80 Euro osoba
- Pizza: od 6 Euro
- Víno: 1 liter 8 euro (reštika!)
- Pivo:0.3 liter 3 Euro
- Špageti fruti di mare 11 Euro
- Mlieko: 1 Euro
- Pečivo: otrasné
- Diaľnice: nie sú inak cesty zdarma
Užitočné odkazy:
www.ryanair.com
www.booking.com
www.rentalcars.com
Použitý sprievodca: http://www.peteranne.it/climbing/climbing-guidebooks/
autor:Peter Kalafut