Spomínam na klasický cvičný Mižičkovský hrebeň Roštúna v Sološnici na Vápennej, kde sa učili liezť hrebene a pohybovať v horskom teréne generácie začínajúcich lezcov.
Teraz, keď sa odisťujú skalky, dá sa krásne a bezpečne liezť a po zákaze lezenia na Roštúne, ma zaujalo, či by sa nedali robiť také ‚horské túry‘ aj v Malých Karpatoch. Kedysi v zime, sme si dali túru na Vysokú ale od severu celým tým skalným hrebeňom a zaujal ma protiľahlý svah a hlavne jasne viditeľná jaskyňa v strede masívu. Dal som si do plánu sa tam niekedy pozrieť.
A je to celkovo veľmi pekný masív. Je mimo prírodnej rezervácie takže by sa tam malo dať liezť. Je mimo ľudí a s krásnymi výhľadmi. Tak sme si to boli tento rok v zime preliezť.
Je to celkom dosť metrov lezenia. Dá sa pekne nacvičiť simultánne lezenie, lezenie na krátkom lane, pochod naviazanej dvojky v strmom teréne, obhadzovanie vežičiek smycami, zakladanie vklinencov a friendov. Je to krásny v celku pevný, úplne biely vápenec, ale divočina, takže treba dávať pozor aby človek nezhučal do doliny (na najbližší suťák) s nejakým lokrom.
Pozícia hrebeňa Taricových Skál na mape.
Naše prvovýstupy:
1.Červená linia: Ján Kianička a Ján Krempaský, 26 februára 2021, 1.5 hod – obtiažnosť 2-3, použité jedno lano z dvojičiek na poly, smyce, sada vklinencov, 2 friendy.
- Modrá línia: Ján Kianička a Mikuláš Vallo, 7 marca 2021, 2 hod – prelez z ľava okolo jaskyne a hranou ľavého hrebeňa. Použitá rovnaká výbava.
Zopár ilustračných fotiek:
