Kto niekedy čítal moje články vie, že aj o jednej dĺžke na Hrádku viem napísať knižný román. Emócie, pocity pri lezení a opisy jednotlivých momentov sú nekonečné. Aký dlhý by asi mal byť článok z troch týždňoch v Chamonix? To si nikto nechce ani len predstaviť, a preto sa pokúsim ponúknuť najprv len komentovany fotoreport. Pre detailnejšie informácie si určite niečo napíšem, a na požiadanie poskytnem 🙂
Prvé dejstvo: Envers
Vláčik na stanicu Montenvers a 4-5 hodín šľapania s batohmi zbalenými na 5 dní v bivaku. Rebríky, za ktoré by sa Slovenske feraty nemuseli hanbiť a nekonečný ľadovec Mer de Glace. A sme hore.
Nadšenie z toho ze sme konečne tu nás núti naliezat do 9 dĺžovej cesty aj o 16:00. Ved prinajhoršom zlaníme skôr (nitové parádne štandy po každej dĺžke pridávajú istý komfort). Nástupy sú z chaty/stanu do 10-15 minút. Sen. Sen stretáva realitu v prvej ceste.
1. Bridge of sights, alebo tenkrát poprvé
Premotivovaní si o prvú dĺžku ktorú budeme ťahať v Chamonix musíme hodiť mincou. Špáru za 6b chceme ísť vyskúšať ťahať obaja. Vyhráva Brogy, a ja som si na druhom konci istá, že tým som vlastne vyhrala aj ja. Špáry tu teda ľahké nie sú.
Po 4 hodinách lezenia to otáčame zo siedmej dĺžky. Otočila som sa pred traverzom za 6a+, v ceste nechávame mailonku a volíme únik. Veľa hodín. Zážitok super.
Heslo dňa: „Ak zalozis frienda do špáry v zemi, užiješ si ťahanie lana“
2. Fleur de Mal, alebo špáry a rajbasy
Začíname ráno, a obaja cítime že sa včera liezlo. Sakra, Špáry. A rajbasy. Ono tu toho oveľa viac nie je. Ale každá dĺžka začína číslom 6. 6a alebo 6b a vkuse. Začíname chápať, že Chamonix ešte bude ťažký oriešok.
Po 7 hodinách lezenia, v šiestej dĺžke Brogy zabludi a tak pred búrkou zdrhame zo šiestej dĺžky.
Heslo dňa: “ aj keď si myslíš, že lezies out of comfort zone, zistíš ze to tak nebolo až keď z nej naozaj vylezies „
3. La Piage, alebo rozbití ako GoProcka
Po včerajšej búrke je všetko mokré, a tak naliezame až okolo obeda. Po tretej dĺžke meníme názor. Mokré 6a+ meníme za „z diaľky ľahšie vyzerajúci kút za 5c“.
Keby Brogy vedel ako zabojuje, určite by radšej zvolil mokré 6a+. Cesta nám však umožní zobrať mailonku z prvého dňa a doliezt na vrchol Tour Verte! Prvý vrchol, je to tam! Kombináciou 3 ciest, ale je nám to jedno. Zlaňujeme, sme zničení a začíname pochybovať, že vydržíme liezť ešte 2 dni.
Heslo dna: „ak si myslíš ze si na dne, tak si buď istý, že pod tebou je ešte celý systém neprebadanych jaskýň “ (Igi)
4. Guy Anne, alebo skúsme vyliezť jednu cestu celú
Ani dážď, ani búrka, ani dlhý nástup pred tým, dnes by sme to mohli dať! Dúfame, a púšťame sa do 12 dĺžkovej cesty za 6a+.
Na šiestom štande chápeme, že toto bude boj. Zničení, kľúčovú dĺžku prebojujeme na dve polovičné a púšťame sa na vrchol aj ľahšími variantami za 5c a 5b. O 19:00, po 11 hodinách lezenia špár a rajbasov sme na vrchole Nantilonov. Čakajú nás dve hodiny zlanovania 12 dĺžok. Vieme, že zajtra nelezieme. Chamonix nám dáva zabrať, každá dĺžka je boj, a my mierime dole po rebrikoch, krémovať ruky, strečovať a plánovať ďalší výlet do špár.
Heslo dňa: „Ak sa netešís na to, ako konečne dolezies cestu, liezla si pod svoje možnosti “ (Petrík)
Dejstvo druhé: Blatier
Krycie meno, Skalnatá dolina. Pleso, lanovka do pol hodiny od bivaku, lanovka na Lomnicak (Midi) a Kezmarak hneď vedľa (Aguile du Peigne).
1. Nabot Leon
Prvú cestu vyberáme na Red Pillar of Blatier. A snívame že raz budeme takí veľkí horolezci, že vylezieme aj na vrchol kopca, nie len na vrchol jeho pilieru.
Až na zabludenie v prvej dĺžke, žiadna veľká trauma.
2. Le ticket, le carre, le rond et la lune, alebo ani rajbasy tu nie sú zadarmo
Po tom, čo sme sa naučili vysloviť názov cesty, a pochopili že špáry sme sa ešte liezť nenaučili, ideme skúsiť čaro rajbasov v platniach Aguile du Peigne. Cítim sa drsná a tak vravím ze chcem ísť dĺžky za 6b. Cítim sa drsná, lebo viem ze v nich budú nity.
Prvu dĺžku za 6b do nitu spadnem a druhu nechám brogymu, lebo nie ze by som sa bála spadnúť, ale rajbas za 6b proste nemal chyty ani stupy ani keď som si ich označila madzom. Brogymu sa podarí 6b haknuť a po 5 dĺžkach usudzujeme ze je veľa hodín, na vrchol nepôjdeme a poslednú dĺžku ku šťastiu nepotrebujeme. Chamonix vracia úder.
3. Baquete-Rebuffat na Midi, alebo socializácia nad 3500mnm
Brogyho naplánovaný sen od začiatku nášho výletu. A tak nástup je vlastne zostup k lanovke na Skalnatom plese, a vyváženie sa na Midi. V 3800 metroch nás zadýcha aj prelez cez zábradlie a zostup po exponovanom hrebeni, ale na vydýchanie máme veľa času.
Našu cestu v tento deň lezie asi 10 dvojíc a tak trpezlivo čakáme. Aj na štandoch, aj na nástupe.
Brogy sa teší v poslednej dĺžke za 6b a po 7 hodinách lezenia zlanujeme z vrcholu Aguille de Midi. Preliezame zábradlie ako na Lomničáku a ideme sa pokochat panoramatami.
Zostup v lanovke sa nám páči tiež, a tak sme o 18:00 už naspäť pri stane.
4. Papilon Ridge a normálka na Peigne, alebo aktívny restday
Restday, ktorý sme tak veľmi plánovali odkladáme. Láka nás hrebeň, a skúsiť vyliezť na nejaký vrchol. Kežmarák!
Vstávame pred piatou, no na hrebeni sme až ako tretia dvojica. Hrebeň je pekný, nekonečný a trvá nám dlho. Normálka na vrchol ma byt do 4c, no i tak nám dá zabrať. Na vrcholový kameň sa ale dostaneme.
Hodinky odbili 19:00 a nám je jasne, ze dnes po svetle do stanu neprídeme. Ani dnes a ani po svetle. O 00:06 otvárame dvere stanu a je nám jasné, že zajtra ten restday už asi naozaj bude.
5. Diamonds des prezident, alebo rozlúčka z Blatierom
Po restday-i sa nam aj nástup k Red Pillar u triafa lepšie, a tak o 8mej už zisťujeme, že našu cestu idú aj kamoši miestni. Nevadí, pôjdeme za nimi. V ceste je parádny kút, a parádna širočina/komín, ktoré si tak užijeme, že poslednú dĺžku vynecháme, aby sme si mohli užiť aj poslednú lanovku zo Skalnatého.
Tretie Dejstvo: Argentiere
1. Sing Blu
Obaja cítime že toto nie je náš prvý lezecký deň. Sme pripravení trpieť v špárach a rajbasoch, ale koža už bolí od rána, nohy slapu pomalšie a aj nástup je nejaký dlhší. Lezenie nás ale preberie, cesta je naozaj pekná, 40 metrové dĺžky skrývajú pekné lezenie, a až na tatransky rozbitý a bludivy záver to hodnotíme veľmi pozitívne.
Zlanovať 9 dĺžok je už o trochu menej radostné, ale i tak si o siedmej už zalievame večeru a so západom slnka líhame do spacákov.
2. Deux refuge
Obaja vieme ze sa púšťame do poslednej cesty výjazdu. Cieľom je nezraniť sa, a poriadne si zaliezť. V ceste píšu, že v tretej dĺžke (5c) sa zíde štvorkový friend. Nemáme, ale vravíme si že to dáme. Neviem odkiaľ sme mali túto úvahu, ale intenzívne si na ňu spomínam, keď prekladám nôžky na odstiepenej platni ďaleko nad istenim.
Par bludných krokov, lebo topo je trošku krivé, a už sedíme hore. Sme tu!
Čo dodať. Prežili sme tri týždne v Chamonix, cítime sa úspešne a naučili sme sa to, čo sme v duchu tak trošku vedeli – keď chce človek veľa liezť, treba veľa makať. A keď má človek pocit, že maká dosť, tak treba makať ešte oveľa viac. Aby o rok išli lepšie aj špáry aj rajbasy.
Text: Dada
Foto: Brogy, Dada