Dňa 5.3.2016 sme utrpeli ťažkú stratu. Odišiel náš kamarát Pali Klučka. Zomrel tam, kde to miloval, v Tatrách. Rozlúčili sme sa sním v stredu 10.3.2016 vo farnosti svätého ducha, Banská Bystrica-Podlavice. Prijal som neľahkú úlohu, povedať pár slov a pripomenúť si jeho veľkú osobnosť:
Beda, kto v mori vidí len vodu,
Kto nepočuje nemú prírodu,
Kto v skalách vidí len skaly! —
Zázrak je nemú počuť prírodu? —
Pali. Tieto verše som ti predniesol na našom prvom stretnutí. Nepoznali sme sa a predsa si za mnou prišiel a povedal: Peťko, konečne niekto slovami vyjadril čo ja cítim!
Od tej doby boli naše stretnutia vrúcne a vzácne. Vzácne najmä preto, lebo láske k horám a prírode si venoval väčšinu svojho voľného času a zastihnúť ťa mimo nich bol malý zázrak.
Pali, bol si človek s čistou dušou, obetavý a keď bolo treba vždy si každému pomohol. Miloval som tvoju spontánnosť. Nejeden z nás od teba dostal telefonát, ba aj uprostred noci, len aby si sa podelil o nejakú drobnosť, čo si fantastické zjedol, vypil ale aj túru ktorá sa ti prisnila a chceš ju zažiť.
Tvoje triumfálne príchody a ešte teatrálnejšie odchody ostanu legendou v našom klube. Zjavil si sa tam, kde ťa nikto nečakal. Priniesol si svoj spokojný úsmev a plno príbehov, ktoré sme radi počúvali a hltali každé tvoje slovo.
K teatrálnym odchodom určite patril Silvester na Téryho chate, kedy si sa o ôsmej večer zrazu postavil, že musíš ísť domov. Na toaletu. Bez čelovky, len tak naľahko si bežal dole Malou Studenou dolinou a o tri hodiny si nám volal, spokojným hlasom, že všetko je na poriadku.
Nikdy si nevedel po sedieť na jednom mieste. Stále si bol v pohybe. Chcel si toho veľa stihnúť, vidieť a zažiť.
Len ľudia sú schopní skaziť mi náladu, príroda nikdy. Tieto slová Friedricha Augusta si si Pali zobral k srdcu. Nevadilo ti zlé počasie, nevyhováral si sa na zlé podmienky. Hory si bral také aké boli a vždy si oslavoval ich jedinečnosť v čase i nečase.
Je mi ľúto, že sme sa nestihli spolu naviazať na lano a prežiť naše tatranské dobrodružstvo. Pri každom pive sme riešili, ktorý vrchol, cestu a dolinu si vyberieme ako našu prvú spločnú lezeckú túru.
Naše posledné stretnutie bolo ako inak v Tatrách. Prišiel si zase raz neočakávane a zase si ma vítal s úsmevom. Vymenili sme si jednu, dve historky a dohodli sme sa, ako si po túre dáme niečo diétne. Dal si si fazuľovú polievku s údeným mäsom.
Po túre som sa ponáhlal dole. Zrazu som zastal, otočil sa čelom k Brnčalke, spravil dva kroky späť ku chate. Stojím, pozerám sa na chatu, usmejem sa a v mysli prehodím: nevidíme sa naposledy a ja tiež viem odísť nečakane ako ty i keď tvoju teatrálnosť neprekonám.
Odišiel si nečakane, ako bolo u teba zvykom. Teraz už lezieš na inom svete, kam sa raz aj my pominieme.
Hore zdar Pali! Tvoji priatelia z HKF
Kto má záujem finančne prispieť na kvety, ktoré sme dali Palimu na poslednej rozlúčke, nech prosím píše email na adresu: kalafutpeter@gmail.com a do predmetu uveďte PALIMU. Uzávierka príspevkov je do nedeľe 13.3.2016. Následne vám prídu platobné údaje.
Ďakujem
Správa o nehode: http://www.hzs.sk/typy-aktualit/vypadok-horolezca-v-stene-zltej-veze/
Autor: Peter Kalafut
Foto: Čašník