Hneď ako som si prečítal Katkin článok o tatranskom lezení a hodil tam komentár, napísal mi Igor, že či aj ja nedám dáke svoje zhrnutie leta. Vtipálek..Akosi nie je o čom. Písať o free sólach sa nepatrí, akcie tipu BA- kopec v TA3-BA za 10hodin by skôr vzbudzovali ľútosť 🙂 a z tých ostatných pár vylezených ciest (aj keď niektoré boli pekné) žiadna nezanechala vo mne zvlášť hlbokú stopu.Presuniem sa preto na začiatok jesene (bohužiaľ článok zase raz bez fotiek- zabudnutý foťák a doje.aný mobil).
Kalendár ukazuje 1. september a realita zase ráno na Chate pod Rysmi. Robota, počasie, rodinné záležitosti, forma ako tak – všetko vybavené, tak pre zmenu som chorľavý. Meníme preto s Maťom plány a rozhodujeme sa pre niečo ľahšie. Na chate ešte stretávame aj Igora s parťákom, ktorý tiež majú namierené do Galérky. Na zostupe z Váhy si užívame posledné lúče hrejivého slnka, ktovie kedy ich najbližšie uvidíme. Odbehneme si ešte zložiť veci do bivaku a tak keď sa dostaneme pod nástup, chalanov už nevidíme- zaliezli spolu s ďalšími dvojkami za roh do Puškáša (teda tipujem) Nevadí, pokecať môžeme aj na pive a takto máme aspoň celú stenu pre seba:). Aj keď každá doba nám zanechala pekné cesty, mám určitú slabosť pre roky 60/70. Éra diretiek a lezcov ako Pavúci, Kývala, Orolín, Páleníček, Tatarka..Proste pekné línie s poctivou klasou a s príchuťou dobrodružstva. Rozhodujeme sa preto pre cestu Pavúkov, ktorá pred dvomi dňami oslávila svoju 50tku:). Prvé dve dĺžky Klasickou cestou vybiehame súbežne, pri nevelikej jaskynke odbočíme doprava na hranu a naviažeme sa. Nepríjemnejšie miesto hneď nad štandom, potom je to klasické lezenie kade pustí priamo hore. Cestou míňame 2 -3 staré skoby, ale ťažko povedať, či lezieme dĺžky z našej cesty alebo nejaký variant, keďže stena je tu dosť nevýrazná. Naťahujem plnú dĺžku lana až do rozbitého terénu v spádnici výraznej čiernej platne. Ďalšiu dĺžku potiahne Maťo mierne doprava za roh už do samotného kúta vedúceho na vrchol. Kričí, že je to relatívne suché. No som zvedavý, keďže zatiaľ sa mi darilo za tie roky vychytávať relatívne dobré podmienky v stene. Hnaný zvedavosťou rýchlo doleziem na štand a kukám do veľkého kúta s platňou po ľavej strane. Vyzerá trochu dobrodružnejšie ako pri pohľade z Váhy, keď sa doňho opiera zapadajúce slnko. Ale ten pocit pripisujem už pomaly bývalému alpinistovi vo mne transformujúceho sa na skalkára. Prvých pár metrov priamo hore miestami mokrým kútom a potom podľa schémy ma nasledovať traverz doľava do platne a ňou hore. Len v realite stojím v mokrom kúte pri tutovom frende a snažím sa predstaviť kade traverznúť. Po pár minutách si v hlave prepnem prekližkársky mód na horský a zrazu to akosi plynulo ide. Či to bolo za 5 neviem, ale bolo to klasicky skôr nepríjemné ako ťažké. Na exponovanej hrane trochu oddýchnem a nasleduje pár temp vo vyhadzujúcej širšej špárke. Opäť skôr nepríjemnejšie ako ťažké. Ďalších 25m priamo hore platňou je v znamení neistoty, kde a ako zaštandím. Odistiť sa to ako tak dá, dokonca nachádzam aj zo 2 postupové skoby, ktoré zdola nebolo vidieť. Ale klasicky, radšej nepadať.. Na malej poličke v totálnej expozícií cvakám otáznu skobu, pridávam jedno neisté V-čko (zanechané v stene), jeden ballnut a dva mikročoky. Visím v štande a snažím sa moc nevrtieť. Asi som si už od takýchto pocitov odvykol…Maťo dolieza a ja vylepším štand dobrým frendom. Rastlinka nech sa na mňa nehnevá, že bola presadená o 200m nižšie. Pár desiatok metrov nad nami sa už črtá osvetlená hrana Galérky a cítiť blízkosť vrchola. Maťo sa traverzom vracia späť do kúta a nim pokračuje 20m. Pribúda vlhkosti aj zelene, no lezenie je už ľahšie. Vynecháva starý štand a cez veľku platňu vzostupne traverzuje doľava za hranu do komínika. Tam skufrujeme laná a posledných 10metrov už súbežne vyliezame na Galérku. Sú 3 hodiny poobede, mám chuť sa zvaliť do sute a len tak ležať na slniečku. Len škoda, že zo severu sa už privalili mraky a začína sa napĺňať predpoveď, že zajtra už bude pršať. Ultra light štýl si tentokrát odniesli topánky a tak si užívame zostup v lezkách. Ja sa nakoniec nad nimi uľútostím a radšej deriem vlastnú kožu. Kvôli plánovanému dažďu meníme plán bivakovať a naťažko naložený si opäť raz vychutnávame výstup do Váhy. No dneska vlečúc sa rozbitou suťou hore ani moc nenadávam, asi som za tie roky už zistil, že každé utrpenie sa raz skončí a hlavne, že hore čapujú 🙂 V sedle ešte posledný letmý pohľad do ponurej steny, snáď sa ešte túto jeseň vidíme…
Praktické info:
Galéria Ganku- Cesta Pavúkov 6+ resp 6+/7- podľa poľskej schémy, čo sa mi zdá reálnejšie, ale to je aj tak jedno, lebo kvôli číslu to nikto nebude liezť… Ide o menej lezenú cestu v relatívne pevnej skale, spodok zhruba dve dĺžky starou cestou, 3dl. 60m 6-, 4dl. 40m 5-, 5dl. 35m 6+/7-, 6dl. 50m 5+, 7dl. 10m 3+. Štandardná sada frendov od mikro po žltý (BD veľkosť 2), čoky (aj malé) 2 ballnuty a pre lepší pocit do zálohy pár skôb.
Horám zdar
Maťo