fbpx

Hneď, ako som si prečítal post na FB od Igiho, vedel som, že už sa z toho nevyvlečiem. No čo už.

Už dlhšiu dobu som si Igiho doberal, že ma ešte nevzal liezť do Tatier. A tak, slovo dalo slovo, boli sme dohodnutí na termíne. Štyri dni pred odchodom mi prišiel mail v znení:

Môj návrh na lezenie okolo Popradského:

PIATOK:

SOBOTA:

NEDEĽA:

Tak dumaj a pozeraj…

ig.

Vyzeralo to celkom zaujímavo, no počasie nakoniec zmenilo počet lezeckých dní na dva.

Štvrtok večer prichádzame na parkovisko pod PP a cestou hore sa nám podarí chytiť stopa. Úplná bomba. Ušetrili sme 40 min a kolená (už nie sme najmladší :)). Na chate stretáme partiu z BB, ktorá tam má klubovú akciu a tak sa pridávame na dve orosené. No plán na piatok je náročný, tak zbabelo utekáme do spacákov. Budík zvoní. Otváram oči, vonku je tma, musí j…t. No čo už. Do 10 min vyliezame a balíme. Raňajky, ruksak do lyžiarne a šlapeme smer Rysy. Vraj som nasadil na začiatku vražedné tempo a tak sme na chate za 1h 25min. Dávame čaj a stretáme Maťa s parťákom. Igi prehodí pár viet, vyzistí základné info o doline, do ktorej ideme obaja po prvý raz. Sedlo Váha. Ťažký suťový zostup a nepríjemný traverz.

Sme pod stenou. Študujeme sprievodcu. Po rampe obchádzame 3 trávnaté dĺžky (za 3). Tu nás dobieha dvojčlenné družstvo z BB, ktoré našu cestu už liezlo a tak sa nám darí nájsť nástup. Naliezam prvú dĺžku a spájam ju s druhou, pre zábavu cvakám drevený kôl z čias prvovýstupcov, za čo som bol na štande patrične pochválený.

Igi lezie a spája ďalšie dve. Na mňa vyšiel trojuholníkový previs, ktorý obliezam a užívam si. Aj túto dĺžku spájam ale už za sebou ťahám kamión. Som celkom rád keď prídem na štand. Igi sa nedá zahanbiť a tiež spája.

Posledná dĺžka vyšla na mňa, čo ma celkom teší, ale zároveň som neistý, bo mi Igi číta popis zo sprievodcu: “veľmi ťažký traverz 20 metrov vľavo (V-, skoby s krúžkom), dlhý krok do mokrého, trávnatého komínika, ktorým hore k veľkému bloku. Odtiaľ traverz 8 metrov vpravo po často mokrých stupoch (V-), potom veľký a ťažký krok na veľkú platňu a ňou po ľavej strane steny priamo hore”.

Na moju radosť bolo skoro všetko suché, takže som sa tešil keď som občas našiel niečo mokré, že som dobre. Štand, dobrať Igiho, doliezť cez galériu k vrcholovej knižke, pobaliť, odfotiť sa, naštudovať zostup a zapísať sa.

Našťastie hore stretáme chalanov z BB takže naše hľadanie zeleného borháku (ktorý Katka spomínala vo svojom staršom článku) bolo bez problémov. Zlaňujeme 20m a preliezame do Rumanovej doliny, pár metrov od nástupu ciest na Malý Ganek. Igi na mňa pozrie a je mi jasné, že sa dole nejde. Aj som rád, bo nástup (ísť tam znova) by bol dlhý. Igi nalieza do cesty a rýchlo prelieza prvú dĺžku (za 5-). Doliezam na štand, meníme mátroš a dolinou sa nesie hlasné “LANO”. Cestou, ktorú lezieme, zlaňuje dvojica. Ešte na štande okolo nás zlaňuje prvý z nich. Naliezam do cesty a pod kľúčom prefičí druhý z dvojice.

Podliezam lano a búšim. Pekná dĺžka, ruky na hrane, nohy na platni, krok doľava, hrana sa stráca a ostáva platňa, obliezam prevyščok a traverzujem cez neho doprava na štand, teším sa… (6). Na štande stretám chlapa, ku ktorému zlaňuje kočka. Doberám Igiho, ktorého čaká kľúčová dĺžka. Igi dojde na štand, kde som už len s kočkou, chalan už zlaňuje. Igi ma doberie a nalieza. Bez vážnejších problémov prelieza kútik, sokolíkov aj špárky a dolieza na štand… (6+).

Mne ostala dolezová 4ka ktorú som správne trafil, čo zisťujem, až pri písaní tohoto článku. V polke cesty sa zmenilo počasie, naliezal som v sieťke a doliezal v goráčke.

Rýchle zlanenie bez komplikácii a už šliapeme dolu dolinou.

hdr

Na chate PP sme o 19tej. Becher, večera, becher, pivo, telefonáty, becher, reči, spacák, marhuľovica, marhuľovica, marhuľovica, spánok. Bol to dlhý deň. Začal o 4:30 a skončil o 22:30.

Sobota bola pokojnejšia, predpoveď horšia a tak sme šli na Ostrvu do galérie. Igi vybral peknú cestu. Prvú dĺžku ťahá a frfle: tvrdá klasa. Usmievam sa až do chvíle, kým nedoliezam ku previšteku a krútim sa ako had, ktorý nevie ako ďalej, no nakoniec nájdem chyt a ide to.

Pozerám na Igiho, ktorý sa teraz na mňa usmieva a vraví niečo o špárke, ku ktorej doliezam a tiež bojujem. Vraj 5+.

Ďalšia dĺžka bola po trávnatých poliach, v ktorých som našiel zlaňovací štand a keďže som v hmle nevidel kadiaľ ďalej, zaštandoval som a dobral Igiho. Ten si 7m od nás všimol postupový nit a tak som si ju ešte doliezol až na regulárny štand.

Igi mi ponúka ťahať kľúčovú dĺžku, ale po skúsenosti s prvou pokorne odmietam a kochám sa, ako prelieza brucho s kútom (6) a nalieza do previsnutej rozbitej stienky (5).

Leziem za ním a mám rešpekt. Brucho púšťa, v stienke, na čo zabúcham, to duní. Už dávno som neliezol tak pekne, všetko po nohách, ruky sa len pridŕžali, aby som nepadol dozadu.

Štvrtú dĺžku nelezieme, lebo sa nám zdá nezaujímavá, alebo sa len tešíme dole, keďže celý čas lezieme v oblaku a je zima.

Na chate sa najeme, pobalíme a bežíme k autu. Bol to super víkend, kde som spoznal novú dolinu a troška viac Igiho. Ďakujem.

Info:

1.9.

Galéria Gánku, Puškášov pilier (5), pospájaná na 5 dĺžok, náročná na orientáciu.

Malý Ganek, Orlie pierko (6+), jedna z najkrajších ciest akú som/sme v Tatrách liezli

2.9.

Ostrva Galeria, Junova (6), pekna cesta s tvrdou klasou

Rozbuch

Hore zdar

Text: Rozbuch
Foto: Igi, Rozbuch, chalani z BB
2017.09.04

 

Nová známosť, Galérka
Post Views: 1,311
Tagged on:                     

2 thoughts on “Nová známosť, Galérka”

    • Igi
      6. September 2017 at 12:02
      Permalink

      Choď tam, je to JZ, takže bude sa dať ešte aj teraz na jeseň. Veď sme si písali, fototopo som ti poslal, nehovorím, že sú to druhé Ošarpance, ale skala je tam parádna 🙂
      A tú cestu čo sme liezli, ozaj krásne

Leave a Reply