Jeseň- najlepšie obdobie na lezecké výlety. Rád sa na jeseň vrátim do leta. Aj keď len na týždeň, má to svoje čaro. Lacné letenky, teplé more, málo turistov, dobré podmienky na skalách. Presne tak tomu bolo v Gréckom Kyparissi a o dva týždne nato v Talianskej Sardínii.

Mestečko Kyparissi. Kúsok od Gréckeho lezeckého raja Leonídia na Peloponézskom polostrove.

Nízkonákladovky lietajú aj z Bratisalvy do Atén. Odtiaľ to je cca 300km čo autom po ich hornatej krajine trvá vyše 4 hodiny. My volíme let z Viedne do Kalamaty, odkiaľ je cesta trošku kratšia. Trvá cca 3 hodiny.

Mojim lezeckým parťákom je Mišo Uherek. Keďže tam je aj s rodinou (mojou sestrou Katkou a dvoma deťmi) tak na lezenie mávame čas len pol dňa. Vyhovuje nám to. Aspoň máme kožu a môžeme liezť každý deň. A tak sme nabehli do sektora Kapsala. Čakalo nás kvalitné oranžové vápno, vysoké 40m s obtiažnosťami väčšinou okolo 7a. Obtiažnosť sa nám zdala veľmi mäkká, čo nám zdvihlo sebavedomie na nasledujúce dni.

Sektor Watermill 5 minút autom nad Kyparissi. Nástup 2 minúty. Cca 40 ciest 6a-8b. Tu sme stretli najviac lezcov. Odporúčané cesty: Kyparissi 7a+, Smoke on the water 6b+.

Dá sa vidieť aj pán Palička vo voľnej prírode. Raz nám cestu skrížila korytnačka a odporúčam zobrať šnorchel a udicu. Kyparissi je prevažne rybárske mesto. Má dva obchody (v oboch nájdete rybárske potreby), má aj reštaurácie a kaviarne. Turistický ruch robia hlavne lezci a jachtári. Ľudia (ako asi všade v Grécku) sú veľmi priateľský. Teta u ktorej sme bývali nám každý deň dala nejakú špecialitu.

Myslím že niekedy okolo roku 2015, EÚ podporila cestovný rozvoj dotáciou na preistenie lezeckých oblastí v Monemvasii. Takže istenia sú 100%tné aj v prímorských oblastiach.

Tento sektor bol brutálne ťažký. Mal aj také „Chorvátske“ línie čo nám riadne zodrali kožu nie len na prstoch.

Sektor Vlychada je na takej hippies pláži. Nájdete tam viac kempervanov a je to fakt pekné miesto. Lezenie je aj ľahšie aj ťažšie. Tu som liezol jednu z pre mňa najkrajších športových ciest- Tufa tango za 7a.

A na záver… dychberúca Babala. Cesty začínajú obtiažnosťou 7b, nástup trvá hodinu do kopca, ale nenechajte sa odradiť. Aj keď by ste tam nešli liezť, choďte sa pozrieť na tento prírodný úkaz. 70 metrová previsnutá monolitná skala s obrovskými tufami. Oblasť má okolo 70 ciest, ale potenciál je ďaleko väčší. Ak by ste tam išli liezť, nezabudnite kneepad, alebo aspoň dlhé gate ;).

Ak váhate medzi Kyparissi a Leonidiom, neexistuje jasná odpoveď. Kyparissi malo pre mňa silnejšiu atmosféru Grécka, prírody a . Leonidio malo viac lezenia a viac ľudí.

Sardínia

Na Sardíniu sme sa s Dadou dlho tešili. Boli sme tam prvý krát a len na týždeň, tak sme videli len malý zlomok lezenia čo sa tam dá podnikať. Leteli sme z Budapešte do Cagliari, požičali sme auto a celý týždeň okrem jednej noci sme kempovali kade tade. Na odporúčania viacerých kamarátov sme sa vybrali smerom ku Cala Gonone. Po ceste sme sa zastavili na takejto oranžovej žuli, ktorá poskytovala lezenie širočín. Bola to pre nás s Dadou nová skúsenosť a celkom nás to chytilo. Dada preliezla síce na TR ale na prvý krát bez odsadu 7b! Zakliesnila sa do špáry a aj keď ju to zodralo ako struhák, vybojovala to :). Oblasť sa volá Lemon House.

Lezenie v sektore Cala Fuili ponúka piesočnú pláž a viac sektorov. Dá sa sem pohodlne dostať autom, preto je možné že na pláži bude viac ľudí ako by ste chceli.

Pláž v Cala Luna je ako stvorená pre lezcov. Dá sa sem prísť loďkou asi za 5€ alebo hodinu pešibusom. Vzhľadom k počtu vecí čo sme si chceli zobrať sme volili loďku. Chodia z prístavu 2x za deň. Je možnosť si loď aj požičať (cca 70€/deň).

Každý si príde na svoje. Jediná nevýhoda tejto oblasti sú podľa mňa istenia. Trebalo by ich povymieňať.

Zdalo sa mi divné že nevidím mádžo na chytoch, ale vidím prvé tri istenia. Vyhecovaný Dadou a obtiažnosťou na svojej hranici idem na 100%. Cesta začína zhurta. Previs, bočáky, spoďáky… Dychčím, cvakám, sústredím sa, hopnem do puklinkového chytu, pozriem pod seba a vravím si, že by som sa rád zaistil. Hneď nájdem urvatý nit vedľa mňa. V momente mi začína natekať. Pozerám hore. Asi 1,5m je nit a v ňom dve karabíny. Fuu čo teraz? Skočiť do toho podomnou a dúfať že vydrží? Alebo dúfať že vydržím ja po ďalší nit? Pozerám na chyty, prvý sa zdá byť dobrý. Ďalšie nevidím. Keby som nemal tak strašne natečené! Po hodnej chvíli vyklepávania sa odhodlávam a načahujem sa ďaleko doľava do solídnej kapsy. Z nej šmátram bočák, ktorý musím podržať aby som cvakol. Celý sa trasiem, cvakám s istotou tak na 60%. Dojím expres, šťastný sa doňho zapínam a chcem byť čím skôr na zemi. Idem cvaknúť lano do erárnej karabíny a ani jedna nejde otvoriť. Vypáčim to nasilu expreskou a už sa veziem dole. Dúfam že nit vydrží aj pri odcvakávaní expresov…“

Večerná romantika v jaskyni. Pláž sa vyludnila, ostali sme na nej sami.
Oblasť Millenium Cave. Jaskyňa tak vysoká že na niektorých miestach má (skoro) kolmé 30m steny. Vďaka tomu sú tam aj cesty ľahšej obtiažnosti.
Výška jaskyne je asi 60m a na jej strope stovky stalaktitov. Má super ohnisko a dá sa tam pohodlne rozložiť stan.
Nájdi lezca :).
Sem sa musíme vrátiť!
Veža Aguglia.

Posledný deň výletu trávime v Cala Goloritzé na veži Aguglia. Cesta sem trvá asi hodinku medzi krásnymi stromami. Na raňajky odporúčame croissanty s taliankou kávu na chate kde odparkujete auto.

Naša cesta má 5 krátkych dĺžok a keďže sme mali nový šnorchel…challenge accepted.

Veža má cca 150m a dá sa z nej pohodlne zlaniť aj s jednoduchým (ale 70m!) lanom skoro priamo na pláž :).

PS: Dávajte pozor na svoje osobné veci. 2 hodiny pred odletom nám v Cagliari ukradli peňaženku kde sme mali obaja doklady. Do lietadla nás pustili, tak všetko dobre dopadlo :).

Kelečkove októbrové potulky
Tagy:        

Pridaj komentár