Týmto Silvi na poslednom metodickom kurze pílila uši ostatným okolo nej.
Poďme tam! sa začalo zintenzívňovať po spoločne strávených lezeniach, utužení vzťahov, rozvinutí priateľstiev a vytvorení lezeckej komunity.
Dívaj na tie fotky, wau! Viac nebolo treba, kamošky a kamoši sa namotali, začalo sa plánovanie a lezecký výlet naberal reálne kontúry.
Je to raj pre horolezcov! A ozaj aj je. Presvedčili sme sa o tom v októbri 2023. Naša výprava nabrala úctyhodných 10 členov a členiek, a spoločne sme na ostrove strávili krásny týždeň – dva kusy z nás aj 10 dní.
4, 6, 10 a ideme!
Stanka, Majka, Naty a Silvi si v auguste (pri gintonicu) konečne kúpili letenky. Týždeň na Kalymnose, wohou! Prečo ale nie na 10 dní, pýtate sa? Nuž, táto otázka skutočne nie je na mieste 😀 Do dnešného dňa na ňu totiž nepoznáme odpoveď, viníme však z tohto rozhodnutia gintonic.😊
Filip a Noro (bez klubu) sa nechali zlákať hneď, Filip pribral Peťa J. (Jaškobus) a postupne sa pridal aj Matej-Milan. Našu desiatku napokon uzavreli Maťo K. a Kubo N. (HK Skoba). Poslední dvaja menovaní prišli o pár dní skôr, aby skontrolovali terén a užili si lezenie o čosi dlhšie. Chýry však vravia, že pri kupovaní leteniek nepili gintonic.
A liezť a liezť a liezť.. boli však aj restdays a chorôbky
Odísť z postupne čoraz sychravejšieho Slovenska k moru – a liezť a liezť. Krása. Najlepšie na tom však je aj fakt, že človek v takomto lezeckom raji stretne aj iných lezcov. Jedinými Slovákmi a Slovenkami sme tam zďaleka neboli. Postretali sme ľudí z Grill&Climb či HK Mravec, s ktorými sme sa pravidelne stretávali aj v sektoroch.
My nováčikovia a nováčičky (spolu 5 kusov a teda polovica zájazdu) sme začali cestami obtiažnosti 4b. Museli sme si predsa otestovať naše schopnosti a lokálne skalky. Čoskoro sme ale zistili, že tie sú pre nás, Pajštúnskymi skalami ošľahané lezkyne a lezcov, prechádzkou. Už v prvý deň sme to dostali na 5b či 5c. Za týždeň sme sa krásne rozliezli a na jeho konci sme dali aj 6a a 6b. (O hodnotení obtiažnosti ciest na Kalymnose sa, samozrejme, dá polemizovať. Ale prečo by sme to robili? 😊)
Skúsenejší chalani si, samozrejme, išli svoje, a bola na nich radosť pozerať. Tým padali pekné 7mičkové čísla. Stanka s Kubom a Filip s Peťom si dokonca dali aj 9-dĺžku nad morom na susednom malinkom ostrove Telendos.
Keďže bolo more stále nahriate, bola to tá ideálna výletovo-lezecká kombinácia. Kedy časť dňa lezieš a popoludní sa môžeš hodiť do mora. Až na jeden deň sme nemali prehánku a teplota sa pohybovala vždy okolo 24 stupňov. Večery však už boli chladnejšie a páperky sa nám pri posedávaní vonku hodili.
Skalky boli k nám prívetivé práve tak akurát. Pri mori ostré ako ihličky, platničky dobre treli a tufy na slnku zase pekne kĺzali 😊
Ktoré sektory sme navštívili a teda sú vhodné pre začiatočníkov a mierne pokročilých lezcov?
- Kasteli
- Summertime
- Arginonta Valley
- Ghost Kitchen
- Belgian Chocolate
- Arhi
- Grande Grotta (haha, to asi nie 😊 ale vo vnútri jaskyne sú dve cesty za 5a a 5c pre fotografov 😊 )
Kde je Kalymnos?
Malý ostrov Kalymnos je súčasťou Grécka a patrí medzi Dodekanézske ostrovy. Ak vám Kalymnos nič nehovorí, možno o čosi viac povedia ostrovy Kos či Rodos, ktoré tiež patria do tejto skupiny. Tieto ostrovy sa nachádzajú v juhovýchodnej časti ostrovného Grécka, až v blízkosti Turecka.
Kalymnos je malá hornatá perla učupená takmer pri tureckých hraniciach. Zo severu na juh má ostrov len niečo cez 21 km a z východu na západ 13 km. Z juhu susedí s ostrovom Kos a zo severu s ostrovom Leros.
Na ostrov sa dá dopraviť trajektom alebo letecky z Atén, alebo kombinovane – tak, ako sme sa sem dostali aj my – letecky na ostrov Kos (z Viedne) a odtiaľ z prístavu Mastichari loďou na Kalymnos (30 min rýchla malá loď alebo 1h trajekt).
Ostrov sa lezcami a lezkyňami hemží čím ďalej, tým viac
Ostrov je počas leta dovolenkovou destináciou a obľúbený je hlavne medzi turistami zo Škandinávie či Nemecka. Má však jednu obrovskú výhodu, ktorú dokázali lokálni Gréci šikovne využiť a turistickú sezónu – svoj prioritný zdroj príjmu – predĺžiť. Skaly. A to všade naokolo. Na Kalymnose totiž iba málokedy idete po rovine.
Prvých 43 športových ciest postavili lezci v roku 1997, no po roku 2000 prišiel skutočný boom. Kým v roku 2015 bolo ciest cez 2700, dnes ich je už cez 4000. A stále pribúdajú.
Lezecká sezóna je tam už celoročne. Pokým v roku 2015 sa lezci sústredili najmä na jar a jeseň, teraz už chodia celý rok. Vďaka novovzniknutým sektorom je totiž vždy v nejakom sektore tieň a presun medzi sektormi trvá max 20 minút. Aj počas leta sa tak dá skoro ráno pekne liezť v tieni a popoludní sa kúpať v mori. Samozrejme, takéto podmienky nie sú pre každého.
Na ostrove pribudla aj lezecká supraštruktúra – lezecké školy, obchody s lezeckým vybavením či oblečením, svoje zastúpenie tam má aj La Sportiva Kalymnos. Podľa lokálnej kamošky Maji vďačí ostrov za svoju reputáciu aj svojmu skvelému horskému záchrannému tímu.
Všetky informácie o ostrove možno nájsť napríklad na https://climbkalymnos.com/
Článok: Sil Maj
