Miesto, kde začína rázsocha Kriváňa v hlavnom hrebeni je Čubrina (pre menej znalých „tatrancov“). Je najväčšou rázsochou Vysokých Tatier. Spolu s Milošom sme si zvolili odvážny plán a kus tejto rázsochy sme si prešli.
Keď si vyberiete túru hrebeňom kriváňa, zažijete možné nemožné. Vstup do Nefcerky nad Kmeťovým vodopádom končí polomom. Nahradil ho luxusný chodník asi 100 metrov vyššie. A už je tu alpinizmus, nehostinný sever, rozbitý terén, brodenie sa koskou t.j. „kosodreving“, zdanlivo neprístupná veža, krízyčky striedajúce sucho v hube. A keď si myslíte ako dobre to odsýpa, ako terén pekne púšťa, zvolám „Miloš, hoď mi lano!“. Ten sa zasekol tiež ale kus nado mnou. Vyťahujeme lano a zdrháme. Na Ramene Kriváňa sme o pól šiestej. Dáme Kriváň, znie otázka. Je to len 20 minút, znie optimistická odpoveď a mne je jasné, že netreba dlho diskutovať, obaja chceme to isté: Kriváň!
Pred siedmou pokračujeme hrebeňom smer Krátka. Nemáme úmysel zostúpiť až do doliny, a mne padne pohľad na Krivánske pleso. Meníme plán a schádzame predčasne dole. S ťažkým batohom to nie je zrovna beh a ja vidím na Milošovi únavu. Príkrym svahom ešte 60 metrov zlanujeme. Pri plese Miloš otvára jeden zo štyroch nábojov piva (ja som mala iba jeden) so slovami najzaslúženejšie pivo v živote. Zaspávame pod útulnou skalou s výhľadom na pleso (ako na dovolenke s výhľadom na more).
Ráno kontrola počasia nie je dobrá. Ešte pred obedom sa má pokaziť. Soliskový hrebeň, na ktorý sa Miloš tak tešil je v ohrození. Máme pred sebou kus turistiky. Hore na hrebeň, Škára, Krátka, Ostrá, Bystrá lávka rovná sa tri hodiny. Neostalo veľa času a veruže pomaly zhasínajú. Ja ešte verím, že to zvládneme ale neviem nakoľko chceme riskovať. Po zlanení Veľkého Soliska, Miloš naznačuje, že nemá význam tlačiť na pílu. Pozrieme dole do žľabu, potom na seba a je to jasné, zdrháme. Miloš sa pomaly stáva expertom na výber zlanovacích hrotov. O chvíľu surfujeme po suti a sme turisti. Padajú prvé kvapky…
Hrebeň Kriváňa mi rezonoval v hlave už dlho, no na takú túru si musíte vybrať nielen dobrý čas ale aj správneho parťáka. Neviem si predstaviť lepšieho, než bol Miloš. Ešte musíme doladiť jeho váhu batohu na takéto dlhé podniky, aby mohol zobrať viac piva :o)).
Prvé dojmy z tohto výjazdu sú rozpačité. Bolo to psychicky náročné, nebolo veľa času na kochanie sa okolím, bolo treba ísť. Napriek tomu nám Tatry ponúkli úžasné scenérie, pohľady z daných miest sú vzácne až neuveriteľné a my si ich odnášame v našich mysliach a srdciach.
Autorka: Petra Brožáková
Foto: Miloš Chovanec a Petra Brožáková
