fbpx

Od kurzu som každý týždeň hľadal nejakého maníka do Tatier ktoré má pobláznili ako mladá láska. Netušil som však, že zohnať parťáka do Tatier je veľmi náročné. A keďže mi to už dva týždne po sebe nevychádzalo musel som použiť zbraň silného komfortu a vsadiť do hry autiak. Predsa len nočná jazda vlakom nie je pre každého, a 5 hodinový nástup tiež neprikladá časovej rezerve. Ani som sa nenazdal a už mi píšu Rozbuchovci a Julka: On y va!  (ideme).

Keďže Julka musela ostať budovať kapitalizmus aby sme sa mohli voziť vo vlakoch zadarmo, štartujeme štvrtok o 15:30 z Vajnor. Rútime sa tempom sťa wécé chtivý stupavák po kapuste s mliekom. Plán príchodu do Starého Smokovca je daný na 19:00 kedy odchádza posledná zubačka. Prichádzame s 5 minútovou rezervou. Nakladáme Katku a hor sa do Tatranskej Lomnice ku Katke Jasenčákovej po goráčku a flísku ktorú som nechal doma pre istotu veci. Parkujeme, električkou naspäť do Smokovca a hurá výšľap na Téryho chatu.

Piatok ráno odchod na Baranie rohy

Zapíname čelovky, po ceste ešte pivko a posledná kapustnica na Zámke a šup šup Malou Studenou dolinou. Za každým rohom vyzeráme medveďa. Rozbuch si pospevuje a jeho príjemný popevok najnovších záchodových hitov, necháva medveďov chladných  v brlohu. Ani sa nenazdáme a krátko pred polnocou sa skladáme pri Spišských plesách vedľa Téryho chaty, keďže tá je natrieskaná až po latrínu. Noc nie je extra chladná, keď má človek dva spacáky. Jediný narušiteľ môjho spánku bola na môj veru líška, ktorá ma furt čuchala pri tvári. Cítila klobásu od večere. Celú noc si nechcela dať vysvetliť, že ztoho nič nebude. Aj keď sa vraví, že kto nemal zrzku nevie čo je láska…

Alfa-samec Rozbuch!

Ráno sa uberáme smer Baranie rohy(2536 m.n.m.). Rozbuch vyberá: Šádkova cesta(IV), veľmi krásna pohodová cestička pre každého začínajúceho taternika. Cesta mala 4 dĺžky. Štandy na vlastnom kde sa Rozbuch nádherne vyhral. Lezenie v komínoch v kútoch a platňách. Hlavne záverečná dĺžka v platničke do previšteka bola nádherná.

Záverečná dĺžka v krásnej platni

Z posledného štandu sa pokračuje 30 metrov po hrebeni ľahký terénom a následne sutinovým plató až na vrchol, ktorý tvorí krásny koník, ktorého sme si luxusne osedlali. Dávame tyčinku, vodku ehm vodičku a zostup cez plató do Baranieho sedla. Zostup je omižovaný a nenáročný. Z jasnej oblohy sa však za krátku dobu stálo čo si nečakané, avšak ako som cez víkend zistil pre Tatry úplne normálne. V sedle začína dážď:lejak. Katku schovávame do líščej nory s matrošom a my sa vraciame k nástupu po veci. Lejak sa mení na krupobitie, ktoré znemožňuje ďalší pohyb žľabom spolu so stekajúcou vodou, ktorá má miestami aj pol metra. Schovávam sa pod previštekom. Ten kúsok zeme pod nohami mi začína podmývať novo vytvorený tatranský potok. Po 15 minútach je po všetkom a schádzame ku veciam. Prezliekam do suchého a naspäť ku Katke. Z Baranieho sedla do Veľkej Zmrzlej doliny to naozaj nie je sranda. Exponované, mokré, šmykľavé. Musím priznať, že som videl veľa hrdinov hlavne v komixoch, ale Rozbuch to u mňa vyhral na plnej čiare. Skladám klobúk pred jeho starostlivosťou nie len ku Katke, ale aj mne samému. Ku svojmu 16 kilovému batohu pridal ešte aj Katkin. Vyzeral síce jak zvonár od Matky Božej, ale s logom super-hrdinu to dal až na Brnču.

S rodičmi na Baraních rohoch

Po vyčerpávajúcom dni pristávame na Brnči, kde sa koná THT (tradičný horolezecký týždeň Jamesu). Stretávame známe tváre Peťu Š. Viki V.. Tí sa nás hneď chopia a občerstvujú naše africké telá. Zúčastňujeme sa prednášky, dáme zopár frťanov a šup spať na hospodárku.

Sobota ráno. Peťa s Rozbuchom si dávajú Stanislawského na Čierny štít. Ja s Viki ideme na odporučenie Petri na Žeruchy a na programe dňa je Klíma-Linhart(či Lintner?)(V). Všetci máme na ponáhle. O 13:00 má prísť veľká búrka. Naliezam. Prvá dĺžka terén ľahký (III,IV). Vytváram prvý štand na vlastnom vo svojom živote. Doberám Vikinu. Následne pozerám ako ďalej. Sprievodcovi píšu na trávnatú policu za IV. Ako som kukal tak som kukal, štyrečku som  tam nevidel, ale s odvahou som sa pustil na to. Po 8 metroch nalezených v platni, som preklínal všetkých svätých a boha prosil ešte o pár rokoch života. Dušoval som sa, prečo som radšej neostal doma na zadku a nelajkoval Igiho posty z Tatier. Pokračujem ďalej, čo krok to povolenie zvierača. Hmmm nie je kam čo založiť. Len jedná rozširujúca sa špára. Vtedy sa mi zasvietila žiarovečka, vytiahol som svoje offsety, na ktoré je Peťa večne nadržaná a založil ho na boha. Popošiel vyššie (zvierač stále povolenejší) a založil ďalšieho. Ejha už sa teším ako sa na pive Peti pochválim! Preliezam previs. Záverečná platňa 15 metrov už zakladám len jedného frienda aby sa nepovedalo a robím štand. Viki nalieza a ja rozmýšľam ako to tí taternici hodnotia, že IV.  Neodpúšťam si pohľady do doliny a rozmýšľam nad ďalšími cieľmi svojho lezeckého života. Viki dolieza, uznáva moje hrdinstvo(niečo tu smrdí!) a rozmýšľame ako ďalej. Cesta je jasná a bije do očí, avšak to nie je to jediné. Zrazu začínajú byť aj hromy. Blesk pretína a udiera niekde v blízkosti weberovky! Pozrieme s Viki na seba a bez rečí traverzujeme do priľahlého štandu s borhákov. Všetko robíme rýchlo a dokonca aj metodicky správne. Viki ide prvá. Na kufrovanie nie je čas. Vietor fučí, lejak začína. Blesky pretínajú oblohu, srdce mi buší, nastupuje strach.

Vietor fučí, lejak začína. Blesky pretínajú oblohu, srdce mi buší, nastupuje strach.

Nevedeli sme či nám lano dočiahne na zem. Viki však dôveruje a neposlúcha môj nápad zaštandovať a zlaniť na dva krát. Bohu vďaka za jej tvrdohlavosť. Na zem dosadá s rezervou 2 metre a uvoľňuje lano. Blesk zasviští neďaleko odo mňa. Prúsik, reverzo a už šmýkam dole. Krupobitie v najväčšej sile ma zachytáva počas zlaňovania. Miestami to pripomína lyžovanie. Rýchlo som však dole. Ruším sa odhadzujem veci. Lano nechávam na pospas osudu, takmer polonahý utekáme prečkať búrku pod knihu, kde čupíme a trasieme sa od zimy. Voda nám steká do ucha. Keď sa cítime relatívne v bezpečí pozrieme s Viki na seba a začíname sa smiať. Žijeme!

 

Žijeme a špásujeme
Nepočujem ťa, čo si mi kvapčí do ucha!

Búrka ako prišla i odišla. Odchádzame z bivaku a vraciame sa po veci. Batoh nám odplavilo po niže. Vyberám suché veci, prezliekam sa, balíme a schádzame. Myslíme na Peťu a Rozbucha či sa na Čiernom stihli ukryť. Na chate si dávame zaslúženého tuniaka a pivečko. Po chvíľke prichádzajú naší súkmeňovci. Trochu vystrašený, ale na žive. Užívame si dúšky piva a rozprávame zážitky. Poobedie sa nesie v znamení konverzácie s najlepšími horolezcami na Slovensku. Cigaretka od Peťa Hámora chutí ako med. Zúčastňujeme sa na drytúlových pretekoch, kde si Peťa odnáša prvé miesto v ženskej kategórií. S Rozbuchom sa síce neumiestňujeme na popredných priečkach, ale dávame si predsavziatie začať trénovať. Večera je skvelý Jamesácky gúľaš a pivo. Na závere THT si pripomíname Vlada Tatarku, vyznamenávajú sa jubilejní horolezci, vyhlasujú sa víťazi súťaží. Po dojímavých chvíľach sa uberáme skoro spať. Na žúrku akosi nie sú sily. Ráno smer BA za rodinami a nedeľnými rezňami.

Zúčastnení: Peter Kalafut(PK), Rozbuchovci(AR,KR), Viki Verébová(VV), Peťa Škrovánková(PŠ).

Vylezené cesty: Baranie rohy: Šádková cesta (IV)PK,AR,KR, Čierny štít: Stanislawského depresia(IV-)AR,PŠ, Žeruchy: Klíma-Linhart(V)VV, PK

Autor: Peter Kalafut

Foto: Rozbuchovci

 

Tatranská rýchlovka
Tagy:            

3 názory na “Tatranská rýchlovka

Pridaj komentár