Ako mnohí isto neviete, s Dadou sme sa vybrali na erasmus do Nórska, konkrétne do druhého najväčšieho mesta krajiny, do Bergenu. Všetci sa chválite krásnymi fotkami zo zasnežených Tatier a keďže sme asi o tisíc kilometrov severnejšie, dalo by sa čakať, že tu máme snehu aspoň stokrát viac ako vy. Ha! Nie je to tak. Sneh je tu, bohužiaľ, asi tak vzácna surovina, ako slnečné lúče. Preto, keď nám tu po upršanom a usmoklenom týždni plusových teplôt napadol sneh a teplota klesla pod 32 °F, zbalili sme svoje saky paky a hor sa do kopcov. Okrem toho, že bolo veľa snehu, nám aj krásne svietilo slniečko, takže bolo jasné, že nás čaká super túra.
Na Bergene je skvelé to, že hneď nad mestom sa týčia celkom vysoké kopce. Nič svetoborné, najvyšší má 643m, ale keď si vezmete, že mesto je pri mori, tak ten rozdiel nie je taký malý… Skrátka, od spláchnutia po rannej potrebe do parádnej, skoro vysokohorskej prírody je to asi 30 minút peši.
My sme sa v tento krásny deň vybrali na ten najvyšší spomedzi 7 vrchov, Ulriken. Odtiaľ naše kroky smerovali na vrch Rundemanen.
Na trek sme sa vydávali spolu s teplým vychádzajúcim slniečkom (cca okolo desiatej…). To počasie asi ešte párkrát spomeniem, lebo bolo naozaj výnimočné! Cesta na vrchol nie je dlhá, do hoďky a pol sa zmestí skoro každý. Značenie lesných chodníkov je asi také, ako v horskom parku. Farieb sa nedočkáte, možno na niektorých väčších križovatkách nájdete smerovky. Nič viac. Našťastie, orientácia nám nerobila problémy. Síce sme nemali mapu a buzolu (ako Kalafi z kolumbovských čias neskorého 15. storočia), riadili sme sa GPS-kom v mobile. Bolo to celkom praktické, keďže by nám mapa moc nepomohla, lebo pod snehom chodník často nebolo vidieť a my sme len tipovali (teda vďaka GPS sme tipovať nemuseli), kadiaľ máme ísť.
Čo je na nórskych kopcoch zaujímavé, kade tade sa tu krčia všelijaké chatky. Niektoré z nich patria nórskemu turistickému klubu. Ak ste členom (možno aj ak nie ste), môžete si vypýtať kľúčik, nahlásiť sa a v niektorej z nich cez noc pobudnúť. Chatky sú rôzne, od slabo vybavených samoobslužných, až po plne vybavené. Aj ceny sa rôznia. My sme takých chatiek na našej túre videli niekoľko.
Naša cesta viedla po hrebeni, takže sa nám naskytali krásne scenérie, doľava na mesto, doprava na nekonečné nórske kopce. Na hrebeni sa pri dobrej viditeľnosti nedá zablúdiť, dokonca ani v snehu. Síce tu nie sú napichané palice ako v Tatroch, Nóri to vyriešili trocha permanentnejšie…
Cestou sme stretávali aj veľa bežkárov. Tento šport je tu veľmi populárny. Aj v meste sa pohybuje veľa ľudí s pripnutými bežkami na batohu, alebo len tak v ruke, ktorí smerujú z alebo na kopce. Okrem bežkovania je tu dosť populárny aj beh. My si pekne šľapeme svoju 20-kilometrovú túru, a pri tom nás obiehajú skupinky premotivovaných a asi nie úplne kompletných bežcov. Keď sa zvečerievalo, stretli sme dokonca človeka, ktorý za sebou dokonca ťahal pneumatiku (alebo dve?). Amen tma.
Keď už raz za dllllhý čas vyjde slnko, fotografom veľmi praje. Celkom dlho sa drží dosť nízko, takže povestná zlatá hodinka trvá dlhšie ako u nás doma. Mohli sme si tak plnými dúškami vychutnávať hory.
Medzi kopcami je veľa malých, či väčších jazier. No skrátka idylka. Sneh bol väčšinou celkom schodný, tvrdý, no párkrát sme sa zaborili až po pás. Návleky na nohy sme si nemuseli nechať doma, že? Ale zvládli sme to aj bez nich.
Cesta z vrcholu Rundemanen bola už pohodová. Aj keď za tmy, ale v snehu je dobre vidno aj v tme. Navyše, mnohé chodníky tu v zime udržiavajú ako bežkárske trate, ba čo viac, mnohé sú aj osvetlené. Preto s tmou nebol žiadny problém.
Športom to tu vážne žije, možnosti sú obrovské. Okrem outdooru je tu aj kopa telocviční, posiliek, no od kedy som tu, stále mám svalovicu. Sú tu aj nejaké indoorové steny, ak by ste chceli. No a hlavne, vraj je tu aj super vonkajšia lezenica! Bohužiaľ nám to počasie zatiaľ nedovolilo, ale keď sa oteplí, určite vyskúšame. Skaly sú tu všade! Ak sa vychystáte do tejto oblasti do konca mája, určite nás kontaktujte 😉
Na záver len pár fotiek z iného tripu na vrchy Lyderhorn a Damsgårdsfjellet (tiež v tesnej blízkosti mesta). Tie sú trocha príbuznejšie miestnemu počasiu, až na to že na nich neleje…
Môžete čeknúť aj môj blog, kam pridávam nejaké tie článočky o tom, ako si tu žijeme… (niektore aj v ingliš)
Športu zdar!
Foto a text: Leto