Počas leta sa články píšu ťažko. Vtedy totiž treba liezť a zbierať obsah do článkov, zážitky do spomienok, skúsenosti a čučoriedky mimo chodníkov. September, školský rok a koniec prázdnin znamená, že idem zážitky niekam uložiť. Napríklad aj sem. Ak by mal niekto zájem o podrobnejšie informácie o cestách, píšte a lezte!
Ostrva, najlepší kamaráti a prvé lúče slnka – Ondrejova, Ostrva
Teploty v Tatrách sledujem snáď častejšie ako tie doma. No a vyzeralo to, že sa zletnieva! A preto prvý júnový víkend mierime k naším Tatričkám. Povinné zastávky na kávičku a v pekárni a už sa navezujeme pod Ostrvou. Na lano beriem najlepšiu kamarátku Emu a Maroša z Chaty pod Rysmi.
Slniečko nám v západnej stene zohrieva akurát tak dušičku, a tak klepeme kosu na štandoch. Cesta pekná, štandy ešte krajšie a po troch dĺžkach lezenia sme na dve dĺžky zlanenia dole. Odporúčame, všetci. Ema a Maroš okúsili Tatranskú žulu a ja som si spomenula, že v stene niekedy zima aj v lete.
Bez chytov a stupov, ale s Borhákmi a Marošom – Magické oko, Ošarpance
Na druhý deň ide Ema domov, takže ideme vo dvojici. V Zlomiskách bude na slniečku teplejšie a ja skúmam čo vybrať na Ošarpancoch.
Tréningom na Chamonix môžu byť rajbasy v Magickom oku. Pamätám si ako som do cesty pozerala zľava z Plška, a nevidela medzi borhákmi vôbec nič. Tak to ideme skúsiť.
V článku o tejto ceste na internete som našla podozrivo veľakrát slovo levitácia. V druhej a tretej dĺžke úplne chápem. Ale keď človek zníži očakávania na to čo je stup, Magickým okom kriticky prezrie platňu a uverí treniu Tatranskej žuly, užije si parádne kroky.
Doraziť sa na prvý víkend – Cesta Autonovy, Ostrva
Od Ošarpancov schádzame plní motivácie. Bola to pecka. „Tak čo, dáme aj tú Autonovu?“ skúsim rýpnuť do Maroša popri skackaní dole suťou. „Jasné, poďme!“ vraví a tak pridáme do kroku. Najdlhšie dni v roku dovoľujú aj takýto luxus, a tak o šiestej sedíme už na prvom štande. Cesta je úplne odistená, no previšteky a traverzy nám berú úsmevy z pier. Možno sme už boli unavení. Súdiac aj podľa toho, že máme len dve fotky z celej cesty.
Mokrá cesta, nové lezenie – Stanislawsky, Volia veža
Dohodnutý víkend nepokazila ani hnusná predpoveď a po sobotnej vynáške na Chatu a šúpaní zemiakov a cesnaku mierim s Frederikou na Volovku.
Po výdatnom daždi bude Stanislawsky určite mokrý, vravia nám asi všetci. A tak nie sme prekvapené v mokrom kúte a vravíme si, že friendy držia aj na mokrej skale. A naštastie aj naše lezečky.
Po nedeľnom lezení na Volovke sadám v pondelok na obed do auta a mierim do Chamonix. Rozlezená z Tatier a spokojná s tým, ako dobre sa dá zaliezť za dva víkendy v Tatrách.
Text: Dada
Spolulezci: Ema, Maroš, Fredy