Tradícia ma význam keď sa zachováva. Tak ako po minulé roky aj tohtoročnú jeseň sme oficiálne ukončili akciou Zlaňák spolu s našimi kolegami s Carpathian climbing club (CCC).
Ťažkú sobotu predpovedala letáková inzercia jedného reťazca kde bol ponúkaný tuzemák za 3,5 a ešte aj v retro obale. Že to zoberieme útokom som veru nečakal. Fľaškový tanec spôsobil prílev “dobrých” nápadov, štýlu poďme si dať Žltú stienku na rozlez. Prvá a posledná cesta tohto dňa…
Ostatok osadenstva HKF, CCC a zblúdilých bežcov sa zohrieval Havlíkovským domácim kotlíkovím vínom. Kolovali davom aj rôzne pochutiny. Atmosféru umocňoval aj Havlík Climbing Band najnovšími vypalovačkami. Vekový priemer pod skalami zlepšovala Alicka ktorá sa teší dobrému zdraviu a ukecaná je minimálne ako jej otecko.
Rady HKF boli rozšírené aj nováčikmi ktorí neostali s hanbou doma, ale prišli sa niečo naučiť a predviesť ako im to lezie (palec hore).
Slnko sa blížilo k obzoru a teplé slnečné lúče sa s nami lúčili. Posledný krát sme zlanili, pobrali neporiadok a vybrali sme sa do Borinky na Chatu pod vrchom, kde sa konala kultúrna vložka večera, guláš a afterka.
V chate už bolo celkom horúco. Kalčetový turnaj naberal rýchly spád, po treťom kole už nikto nevedel ským je v tíme. Po ôsmej hodine večernej na sledoval guláš skoro tak famózny ako na Kaľamárke. Po vybudovaní pálenkového základu v našich žalúdkoch, sme pokračovali prezentáciou Tomáša Havlíka, Michala Durmeka a Jakuba Kovačika o výstupe na najvyšší vrch Rakúska (Großglockner 3798 m). Prezentácia bola vtipná, napínava a v atmosfére októbrového vetríka a táboráka.
Po skončení oficialít, nasledovala afterka v chate, pri ohni, v aute a iných pridružených lokalitách. Zmenu času sme využili trsaním o hodinu dlhšie.
Patrí sa poďakovať všetkým organizátorom z radou HKF najmä Viki Verébovej, Havlík Climbing Band, Chate pod vrchom a všetkým zúčastnením.
Autor: Peter Kalafut
Foto: členovia HKF