V pondelok zvoní telefón. Dvíham: Čo je bohááá?!. Volá Rozbuch: Čo Peťku v piatok Tatry? Akosik ma zpriamilo odpovedám, že dobre budeme sledovať meteogram. A tak sledujem a sledujem. Točí sa to ako len v Tatrách vie. Stredu hlási pršanie na nedeľu.
Telefonát Rozbuchovi:
Peter: Piatok si zober dovolenku a ideme.
Rozbuch: To určo nemôžem. Žena, dieťa, práca.
Peter: Ale prosím ťa… //zložím telefón
o 3 min neskôr….
Rozbuch: Všetko vybavené ideme!
Štvrtok nasadáme do auta a šup šup fachčíme do Tatier!
Cesta ubieha rýchlo. Stojíme v Liptovskom Pišuláku na nákup:
Cesta pokračuje smerom Nová Lesná do apartmánu PetrineJamesákyNaZáchode. Hádžeme niečo malé do gágora (asi dve deci) a spíme budíček 06:00. Ráno sa budíme do príjemného chladného azúrového počasia. Na Hrebienok vyšľapeme za 25 minút následne pozvoľným tempom až k poslednému mostíku vo Veľkej Studenej doline kde opúšťame chodník a vydávame sa smerom pod Streleckú vežu. Dávame práve alpnistické raňajky. Menu pozostáva z Májky, 1 ibalgin, 1 magnézium, 1 iontová tableta, 1 vitamín C (Geriatria).:
Línia je jasná Ľavý pilier(IV). Striedame sa pravidelne. Najkrajšie dĺžky vyšli na mňa. Rozbuch sa teší podarilo sa mu vybrať frienda. Ani nevedel, že patrí Katke J. ktorá ho tam nechala minulý týždeň. Veľmi ho potešila myšlienka akú radosť jej spraví. Ale boh dal, boh vzal. Ako za mnou dolieza. Hŕka jednu nadávku za druhou. Jeho novučičký MicroJul skončil v doline…
Po dolezení na pred vrchol rozmýšlame či to dáme choďákom po rampe na vrchol. Rozbuch však zbadá krásny kút a nachystámi bonbónik za ktorý mu ďakujem, lebo ma stál len odreté kolená a roztrhnutú bundu. Čo už. Mačacie lezenie si bere svoju daň. Tie lišajníky z poza nechtov som vyberal do nedele…
Po doplnení energie, vychutnávania výhľadov na neveľkej, ale dobre umiestnenej Streleckej veži. Pohľady sú skutočne dobré na zorientovanie sa vo Veľkej Studenej doline. Odporúčam ako prvý vrchol vo Veľkej.
Zostup zo Streleckej je príjemný a nenáročný. Aj pre slabšie povahy. Taká dobrá rozcvička pred Ostrým štítom… Nasledujúci večer sme na Zbojníčke dokopy 10 aj s chatármi. Ich púť na tejto chate končí 11. novembra. Užívajú si posledné chvíle. My si dávame citrónové cestoviny, vifonky, borovičku, horec, borovičku…. No viete ako to dopadlo.
Ráno ťažké vstávanie. Z chaty sa vytrepeme až o 09:00. Po Ostrým štítom sme čo by prd. Línia je jasná. Posledné pokyny. Ruksak nechávame pod nástupom. Jeden na topánky a na zásoby berieme zo sebou.
Nenechajte sa oklamať modrou oblohou nad nami. Prvá dĺžka krásna lezecká a kompaktná v poslednom kroku pod štandom síce rozmýšľam a presviedčam Rozbucha aby sme išli domov. Nakoniec však stiahnem riťku a som pri ňom. Keď mi ukazuje čo mám ísť ďalej tak ho posielam do…. ďalšej dĺžky. Tu sme sa nechali vtiahnuť atmosférou (dve skoby meter nad sebou určite neznačia IV úsek. Poučenie do budúcnosti). Po skalolezeckej onánii to Rozbuch prebíja. Moje rozhodnutie neťahať, označil ako rozhodnutie dňa. Ďalšiu trojkovú dĺžku necháva na mne. Trošku som si to sťažil a nešiel trávnatým komínom, ale po členitej platni. Krásne lezeníčko. Dĺžka je to na 55 metrov. Rozbuch ma posiela viacej doľava na položenú platňu pod síce peknú, ale nie ľahkú špáru. Využil som orientačný zmysel a zvážanie svojich možností a zaštandoval pod našou líniou. Sem tam sa aj mne stane, že niečo trafím. Nasledujúca nedlhá dĺžka, traverz doľava a nádherný komín z príjemným štandom. Hneď pokračujem ďalej pod finálnu dĺžku, ktorú sa nám nechce ísť na dva krát, tak to dávame súčasným postupom. Novinka pre mňa. Išli sme rýchlo. Začínalo snežiť. Na vrchole ešte mižikovské istenie:
Na šťastie prestáva snežiť a začína len jemne pršať. Na vrchole sme len krátko. Zapisujeme sa do knihy výstupov, cvakáme vrcholovku, orientujeme sa podľa zostupovej schémy.
Zlaňovanie bolo o držku. Dva krát seknuté lano, dážď, sneh. Nepochopili sme autora. Pre objasnenie. Zlaňáky sú robené na 60 lano na 5 krát. Z dvojičkami (60m) sa treba spustiť na trávnatú policu prejsť doprava, spustiť sa dole až na platňu (vynechať dva zlaňáky) a z platne priamo dole. A vrátiť sa pešo k nástupu.
Bolo 16:00 a nás čakala ešte štreka dole. Počasie mizerné. Hmla. Dážď a sneh. Včera sme si vyhliadli skratku. Samozrejme sme ju netrafili. Išli sme teda klasicky po chodníku. Pri aute sme boli pred 20:00 prezliekli sa a išli ukončiť Tatry do picérky v Poprade (Utópia). Následne nás čakal nákup v Tescu (však vy viete čo) a cesta na Sitno. Ale o tom už Fonzy vo svojom článku…
Ďakujem Rozbuchovi za jeho trpezlivosť a cenné rady a skúsenosti. Statočne som mu liezol na nerv, ale tie jeho plynné fázy ma tiež vedeli dojať. Ďíkini Andrej!!!
Zhrnutie:
Strelecká veža (2130m), cesta Ľavý pilier(IV)
http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0834//08340701.p
Ostrý štít (2360m), cesta Motykova(IV)
http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0561//05610701.p
PS: Ak niekto máte cestu na Ostrý štít, tak doneste Rozbuchovi lezky….