Kto napíše článok? Znie moja otázka na popradskom plese, kde sme sa po túre zvalili do lavice.  Los padol na mňa, takže to bude stručné.

Všetko prebiehalo ako malo. Ideálne počasie, ideálne podmienky, lyžovačka nič moc a ako vždy málo času. A nikto z nás na Vysokej ešte nikdy nebol.

Leto mal stále pocit aký máme dobrý čas. Jeho prepočty o jednej vrchol a o tretej popradské by boli super, keby boli reálne. Nezapočítal faktor nováčikovskej pomalosti. Zlyžovanie JZ vrcholu Vysokej ohodnotil ako dobrú sprostosť. Na Popradskom si dal na večeru steak so šúľancami a hríbovou omáčkou.

Miki pod nástupom priznal, že je hotový. Po tretej dĺžke hodnotí výstup bomba-pecka. Potom sa jeho tempo prudko spomalilo. Na vrchol sa zvalil, ako by prišiel na Everest. Pri lyžovaní, tej „sprostosti“ zahodil palicu. Na Popradskom nemali syr, na ktorý sa celý deň tešil.

A ja? Na popradskom o šiestej podľa Mikiho som dohodla na piatu (šla by som ešte o hodinu skôr). Pod nástupom okolo deviatej už máme časový sklz, ale tvárim sa akoby nič . Pri dupaní plošinky pod stenou sa prepadávam do okrajovky po ramená. Pekne to začína. Slnko ešte pere do steny a občas vypadávajú kúsky ľadu. Dávam lyže na batoh a ledva sa odliepam od zeme. Nadávam si, čo tu s tými lyžami nacvičujem. Podmienky sú viac ľadové ako som predpokladala. Obávam sa ako to pôjde chalanom. Tempo je pomalé, ale na lyžiarov to ide. Občas až moc pomalé, najmä keď ideme súčasne. Nedokážem urobiť dva súvislé kroky. Čo dĺžka, to hodina. Jedna hodina je dávno preč a my sme ešte stále v stene.  Chalani na štand prichádzajú vyčerpanejší čím ďalej, tým viac. Práca v mojich chabých štandoch je na mne. Až keď odliezam od chalanov, Leto analyzuje môj často jednobodový štand. Na JZ vrchol Vysokej prichádzame okolo štvrtej. Pohľad na kríž na SV vrchol nám stačí, odmietame už smer hore. Teraz už len dole, ale od sedla medzi vrcholmi nás delí nepríjemný terén, a tak centrálny žľab sa nekoná. Svah z JZ vrcholu je aspoň raz zlyžovaný, respektíve zošúchaný. Ja ale celý svah schádzam. Od dračieho sedla vyhľadávame pevný svah. Natopené hrudy snehu začali tuhnúť a miesta, kde cez deň bolo mäkko, je teraz sneh na zabitie.

Čo sme to liezli? Demková, Brull, Lux, Motyka, Zamkovský, v skratke Motyka na Vysokú , kl. III, OS. Logická línia celá vysnežená, veľká časť vyľadnená (sklon max. 75°). Nástup Rumanova dolina, orientácia východ.

19. 3. 2022  Peťa Brožáková (+ Miki a Leto)

Miki v druhej dĺžke v prevažne vysneženom žliabku
Peťa začína ďalšiu dĺžku
Leto v strmom kúte
Miki dolieza poslednú lezeckú dĺžku
Peťa už vidí vrchol
Tak to je vrchol. Druhý z prvého.
Tak to je vrchol. Druhý z prvého.
Vysoká trikrát prvýkrát
Tagy:                            

Pridaj komentár