fbpx

Ticho. Len v diaľke počuť fičanie vetra. Mám málo kyslíku, pľúca zase nestíhajú. Nohou vykopávam ďalší schod v skoro štyridsať stupňovom svahu. Lyžiarka klesne pod váhou a zastaví ju len tvrdá vrstva. „Vystriedam Ťa?“ kričí mi za chrbtom Majko. „Ešte nie“ odpovedám a dvíham druhú nohu pre ďalší schod. Kua nevládzem. Ďalší schod. Paličkami sa snažím tlačiť a pomôcť si ale aj ruky už majú dosť. Obzerám sa. Podo mnou vysmiaty Majko, pod ním Peťo a Paľo. O zhruba tridsať metrov nižšie je miesto, kde sme robili kompresný test. Všetko stabilné až na vrchných cca sedem centimetrov tvorených pol milimetrovými guličkami a nafúkaným snehom. Podmienka super. Dnes to bude lyžba! Pow day ako sa u nás na Slovensku hovorí. Od rána dupeme do lyží a naberáme výškové metre. Hang ku Térinke už nebol taký tvrdý a ľadový ako v piatok. To sme šliapali do Baranieho sedla s Peťom, Simonou a Majkom. Nebolo to zlé ale dosť tvrdé a rozryté. Nuž čo, prežili sme. Bola to hromada výškových z Hrebienka až hore do sedla. Dolu sme sa prvú tretinu vrchného strmáku nejako zošuchli a potom sa to už dalo pekne. Powder to síce nebol ale čo, nemôže byť predsa každý deň nedeľa.

Ale dnes nedeľa veru je. Kua to je podmienka! Kopem ďalší schod. Noha mi uhýba trochu na stranu a hlbšie ako som chcel. Až po koleno. Troch sa zakníšem. Nadávam, zatiaľ len v duchu. Dýchaj, dýchaj, dýchaj! Obzerám si zdola to sedlo Sedielko. Tam hore to musí fičať aspoň tak ako pred hodinou pri Térinke kde Simi sfúklo k zemi a mňa skoro tiež. Ale tu v žľabe je kľud. Sme nejako zázračne v závetrí. Už sa teším na zjazd. Vykopávam ďalší schod a myšlienky mi blúdia. Včera bola sobota, to sme si tiež dali pekne do tela. A nielen my. Luki s Tomášom dali zľadovatený  Filmarák a Lomničák so zjazdom na Skalnaté. Celkom vážny skialpinistický počin. Sú to bušiči! Druhá parta v zložení Majko, Marcel, Kika a Palo dali Priečne od Térinky a zlyžovali ho smerom do Veľkej studenej Doliny a Generálom dolu. V sobotu to od obeda bolo zlé, začal fučať silný vietor, miestami zhadzoval z nôh. Ja so Simonou a Peťom sme to otočili pod Svišťovým štítom v 2200 m.n.m. Viac hore sa nedalo. Už cestou cez Divú kotlinku to bolo romantické a postupne pritvrdzovalo. Na úpätí amfiteátru, kde to začalo byť strmšie sme chceli hodiť haršajzne ale doslova nás odtiaľ sfúklo. Simi schytala do ruky ľadovú krihu zhodenú zhora a ja do prilby ktorú som mal na hlave len asi 30 sekúnd tiež. Zasraný alpinizmus. Sme to bleskom otočili a utiekli na chatu a dolu. V Priečnom im tiež pekne fúkalo. Miestami museli zastať a počkať kým nápor vetra pominie. Aspoň bolo nejaké vzrúšo. Plech a bezvetrie je predsa nuda.

Vykopávam ďalší schod. Majko mi už netrpezlivo dýcha na chrbát. Kua čo sa tak na mňa lepí, veď si máme nechať rozostupy. Ale veď nech ide! „Dobre, poď predo mňa, už nevládzem“ vravím odovzdane a čakám kým ma mladí nevybujačení chlapci predbehnú. Chvíľku vedie Majko, potom nastúpi Peťo a Palo im kontruje. Pekne tie schody robia, to je úplná lahoda. Pozerám cez plece dolu do doliny na úpätie žľabu kde nás čakajú Simi, Monika a Marcel. Sú len také malé bodky. Už sme vysoko a začína trochu fučať aj tu. Kukám na hodinky – 2340 m.n.m. Sme skoro hore. Majko zastáva pod malým skalným rebrom. Zhora zo Sedielka sa na nás usmievajú asi 5 metrové preveje. Občas mi do tváre fúkne malé ľadové kryštáliky. Krásne pichajú. „Koniec?“ kričím zdola. Majko kričí že jemu to stačí, Peťo s Palom ešte trochu kukajú hore ale potom sa uspokoja. Mne je fajn tiež, prichádzam k nim na stanovište a kopem si svoju plošinku pre zapnutie lyží. Rozdávam hroznový cukor, chalani sa čudujú čo v posledný deň mám takúto dobrotu. Nuž niekde sa mi v batohu zašupšala a teraz som ju našiel. Majko je stelesnená radosť, keby nemal uši tak sa smeje okolo celej hlavy. Dropuje prvý, nakladá krásne inštruktorské oblúčiky najprv elegantne skákavé potom keď sa to trochu položí tak ich trochu predĺži a ladne pristane pri čakajúcich bodkách dole. Peťo ho nasleduje a o chvíľku aj Palo. Ostal som hore chvíľku sám. Je tu fakt brutálne krásne. Taká drsná krása. Vietor sa trochu zdvihol. Dávam štyri hlboké nádychy a výdychy a skáčem aj ja. Prvé dva – tri neisté skákavé oblúky a potom už čistá radosť, endorfíny, páliace stehná, blažený úsmev, teplo úplne všade a totálna radosť.

O rok sme  v tejto doline zas!

Ps: Veľké ĎAKUJEME patrí Viki a Majkovi za to, že to celé zorganizovali, Katke R za koťogo, Andrejovi za varenie kávy, Kateryne za super tortu a všetkým HKFákom že prišli ? Ste super ľudia!

Text: Ďuro

Foto: Všetci

Plán práce po jednotlivých dňoch:

Piatok 8.3.2019

Družstvo: Ďuro S, Simona R, Peter G, Majko B: Hrebienok – Zamka – Térinka – Baranie sedlo – Zamka

Sobota 9.3.2019

Družstvo: Ďuro S, Simona R, Peter G, Dominika P: Zamka – Zbojníčka – Svišťový štít (otočili sme v 2200 m.n.m pre silný vietor) – Zbojníčka – Zamka

Družstvo: Lukáš Č, Tomáš B:  Zamka – Lomnické sedlo cez Filmársky Žľab – Lomničák – Lomnické sedlo – Skalnaté pleso – Zamka.

Družstvo: Monika J, Katarína R: Zamka – Zbojníčka – Zamka

Družstvo: Katarína B, Natália B, Viki V: Zamka – Térinka – Zamka

Družstvo: Majko B, Marcel V, Pavol G, Kika G: Zamka – Térinka – cez Priečne sedlo do veľkej Studenej a generálom dolu na Zamku

Družstvo: RoZbUcHoVcI – Zamka – Slaknaté – Zamka

Nedeľa 10.3.2019

Družstvo: Ďuro S, Peter G, Simona R, Pavol G, Majko B, Marcel V, Monika J: Zamka – Térinka – sedlo Sedielko – Zamka – Hrebienok

Družstvo: Natália B, Katka B, Kika G: Zamka – Skalnaté

Zimný zraz HKF, 8. – 10. marec 2019, Zamka

Pridaj komentár