Hodnotenie ciest je viacmennej subjektívna vec. Niekto postaví cestu, spraví prvý voľný prelez, nahodí klasu. Potom sa čaká na druhý prelez, potvrdenie klasy – prípadná korekcia, tretí prelez …. takto nejako by to malo byť 😊. Sú však lezecké oblasti kde to je trochu inak. Hrádok medzi ne určite patrí.

Lezenie začiatkom septembra býva super a keďže TA3 hlásia kosu a neisté počko voľba padla logicky na Hrádok. A keď Hrádok, tak nech to má štýl! Takže „na pankáča“, spanie pod skalou a lezenie, lezenie, lezenie. Do vyčerpania!

Sime som toho moc o svojich lezeckých plánoch nevravel, aby som ju nevystrašil. Ona mala len dva ciele – Vylezenie vzdušnej a Fiťfiriťa. Ja som toho mal viac … ale uskromnil som sa s myšlienkou, že vylezieme aspoň jednu „klasiku“ čo som ešte nikdy neliezol.

Piatok večer šliapeme pod skalu s ťažkými sviňami. Počko príjemné, tak na tričko a kraťasky, romantické svetlo čelovky, príjemný lesný vánok. Prichádzame do kempu, zdravíme sa s dvoma vystrašenými chalošmi ktorým potvrdzujem, že medvede tu ozaj sú a už zaliezame ja do hamaky a Sima pod skalu do spacáku. Chaloši moje slová zobrali vážne a jedlo zavesili obďaleč na strom. Srandisti.

Ráno klasika: raňajky, káva a už nažhavený o 7:00 naliezame do Vzdušnej. Metre odbúdajú, endorfíny pribúdajú, všetko tak ako má byť. Po dvoch dĺžkach púšťam Simu na prvý koniec, ťahá poslednú dĺžky Vzdušnej, užívam si výhľady a skorú jeseň.

Ako druhú cestu volíme Strednú, zase až hore. Liezol som to dávno tak si to zase užívam. Sima zabojovala v druhej dĺžke ktorú natiahla. Musí ešte trochu popracovať na rýchlosti, inak to bolo celkom fajn. Opúšťam farebný štand a po dolezení do dvojky a vyslovení pár povzbudivých slov smerom na splolezca sa púšťam do tretej dĺžky na vrch.

Po zostupe pod stenu a stanovovaní ďalších lezeckých cieľov to prišlo. Osudové stretnutie! Dodo! Klasicky v širáku, usmiaty v dobrej nálade a sám. Tak sa k nám nejako pridal, kecali sme a kecali a po obede a káve som s ním vybehol Krutú. Dali sme ju dosť rýchlo, ľahkým štýlom, na dve dĺžky.

Rozmýšľam, že by sa na Hrádku mohli v tejto ceste robiť aj rýchlostné preteky (podobne ako na ElCapa alebo v Paklenici). A na moje dobiedzanie a ukojenie zvedavosti nás potom zobral do novej oblasti pracovne nazvanej oblasť F.

Mali ste vidieť jeho ksicht, keď nám ukazoval svoje cesty! To nadšenie, zapálenie, entuziazmus! Zospodu cesty vyzerali nádherne – obzvlášť mi padli do oka dve – Šepoty a Haike. A klasa? „No päťka!“ vraví Dodo a zoširoka sa usmieva! Áno, dobre čítate, päťka. Vybral som si cestu Šepoty. Dodov opis: Najprv pôjdeš na sokola tento odštep, potom cez také bruško – nepríjemný prekrok doľava, druhým sokolom a potom po pár krokoch nasleduje tretí sokol až hore. Teda Dodo to opisoval podrobnejšie ale ja som si zapamätal len toto. Stačilo. Po prvom sokolíkovi som ešte mal ako tak bojovného ducha, po prekroku mi duch niekam zdrhol, v druhom sokolovi mi dosť natieklo, vypotil som všetku vodu čo som v tele mal a tretí sokol … nuž, nejako cez zuby som ho vyzváral a šťastný cvakol zlaňák. Cesta má 35m a je brutálne nádherná. Ale päťka to podľa mňa nie je. Tak 5+/6-. Dodo mi s úsmevom vraví, že keď vylezieš päťku tu, tak ju vylezieš aj v Tatrách. Má pravdu.

Druhý deň po rozlezových dĺžkach Himalájskej a Fiťfiriťu (až hore) som v novom sektore F opáčil aj Haike (teda cestu samozrejme). Ďalšia päťka! Začiatok krásny kút ktorý je ale maskovaný sokolík miestami dosť výživný. Po ňom nasleduje nepríjemný prekrok cez oblinky doprava a stienkové lezenie po lištičkách s krokmi na vyvažovanie až na vrch. Famózme! Podľa mňa tak za 6-/6.  

Obe cesty vrelo odporúčam, keď už sa vytrepete na Hrádok, vyšliapte aj do sektora F, je to nádherné miesto! Dodo sa poteší s vaších prelezov a z potvdrenia klasifikácie.

Ps: po opise mojich pocitov z poslednej cesty mi Dodo napísal, že asi k tej ceste Haike 5 pripíše malé +   😉

Vylezené cesty: Vzdušná 4+,4+,4+, Stredná 5-, 5, 4, Krutá 5+,5+,5+, Šepoty 5, Himalájska 4+, Fiťfiriť 5-, 5+, 4, Haike 5 (5+)

Ďuro a Simona

Nie je päťka ako päťka!

Pridaj komentár